tag:blogger.com,1999:blog-81261772313387654072024-03-14T10:08:56.966+05:30संदिग्ध अर्थाचे उखाणेSamvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.comBlogger177125tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-13941666536557706172021-03-07T16:50:00.000+05:302021-03-07T16:50:00.628+05:30मुरारीलाल<p> </p><p dir="ltr" id="docs-internal-guid-545a0b45-7fff-f6b4-b5f7-de92e604df5f" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">मुरारीलाल</span></p><br /><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">माझ्या शहराचं आता गॉथम झालंय.</span></p><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">फक् द बॅट लाईट</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ऍन्ड</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">फक् दॅट बॅटमन.</span></p><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">त्याच्याच नाभीतून उगवलेले</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">गर्गरीत कोंभसले विषाणु</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">सांस लेना भी कैसी आदत है च्या </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">तालावर शहरभर कदमताल करत फिरत आहेत.</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;"> </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">चेहऱ्यावर मुखवट्याचे व्रात्य व्रण घेऊन</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">एकट्यानेच कुढणारी माणसं</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">आता स्वतःशीच हसायला, बोलायला लागली आहेत.</span></p><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">खिडकीतून डोकावणारी झुम्मड गर्दी</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">ओटीट्यांमधली बेदम नाती</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">कॉफ्या, केक, मधाळ लसूण</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">गॅलऱ्या, दिवे, समूहगान</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">It is getting crazier there.</span></p><br /><br /><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">हे गारुड तोडायचं तर </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">रस्त्यावर चालणाऱ्या एखाद्या अनोळखी माणसाला</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">’मुरारीलाल’</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">अशी खच्चून हाक मारत </span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">एक घट्ट मिठी मारायला हवी.</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">स्पर्शाची व्याख्या विसरायच्या आधी</span></p><p dir="ltr" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 12pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap; white-space: pre;">एक घट्ट मिठी</span></p><br /><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-24232191594299667762020-08-19T19:00:00.004+05:302020-08-19T21:31:06.173+05:30देऊळ<p dir="ltr" id="docs-internal-guid-8b039eb9-7fff-4813-f1ae-415ad8dd2ba5" style="line-height: 1.2; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;"></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">देऊळ</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">मी</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>casual believer <span lang="HI">आहे. म्हणजे हे माझं हे लेटेस्ट स्टेट्स आहे. मी कट्टर धार्मिक वगैरे कधीच
नव्हतो पण मध्यंतरी माझं आणि देवाचं काही फारसं बरं नव्हतं. तेव्हढा एक अपवाद सोडला
तर मी साधारणतः</span> casual believer <span lang="HI">या<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>प्रकारात रमून गेलेलो आहे. ही जमात अमूक वारी देऊळात
जाणं</span>, <span lang="HI">तमूक उपास करणं</span>, <span lang="HI">ढमूक मंत्र ’य’ वेळा
म्हणणं अश्या<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>व्याखेत बसत नाही. पण हे करणाऱ्या
लोकांबद्दल त्यांची तक्रारही नसते. <o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">आणि असं असूनही मला देऊळ या प्रकाराबद्दल विशेष ममत्व आहे. प्रसन्न वाटणारी</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI">गर्दी नसलेली</span>, <span lang="HI">जुनाट देऊळं चट्कन जाऊशी वाटतात.
त्या वास्तुला काही विशेष स्ठापत्य</span>, <span lang="HI">नदीचा शेजार किंवा दंतकथेचा
काठ असावा हे जरुरी नाही. <o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">माझ्या आज्जी घरच्या देऊळाला यातलं काहीच नव्हतं. <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">तालुक्याचा जिल्हा होऊन इतिहास झाला तरी अगदी नव्वदीच्या दशकातही लातूर फारसं बदललं
नव्हतं. जुन्या लातूरमधल्या वीतभर रस्त्यावरून गर्दी वाहात सिद्धेश्वरच्या जत्रेला
जायची. त्याच रस्त्यावर आज्जीचं घर आणि देऊळ होतं. ही गावातली आद्यं दैवतं. नंतर बिर्लाछापाची</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI">समाजदैवतांची</span>, <span lang="HI">काही ऊन-पाऊस पेलणाऱ्या भव्य
मुर्त्यांची मंदीरं उभी राहीली. पण ग्राम दैवतांच अप्रूप काही कमी झालं नाही.<o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">आज्जीच्या देऊळाला फार जुना इतिहास नसावा. मराठवाड्यावर इंग्रज आणि हैद्राबादच्या
निजामाचं राज्य होतं. रझाकाराचं मूळ घराणं लातूरचं आहे म्हणतात. त्यामुळं अनिष्ट टाळण्यासाठी
मुर्त्या विहीरीत टाकणं</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI">जमिनीत गाडणं सर्रास होत असावं. तर देऊळातली
अंबाबाईची मुर्ती ही अशीच शेतात सापडलेली. चार-पाच फुटाची ती अंबाबाईची मुर्ती सलग
काळ्या दगडात कोरलेली असावी. गाभाऱ्यात जायचं तर मान वाकवून जावं लागायचं आणि आत गेल्यावरही
जेमतेम तीनेक लोकांना सरळ उभं राहाता येईल एव्हढीच जागा. भर दिवसाही तिथं लावलेल्या
दिव्यांचा पडायचा तेव्हढाच प्रकाश. गाभाऱ्याचं दार सोडलं तर बाकी देऊळ दोन बाजूंनी
सताड उघड होतं. गल्लीच्या टोकावरुन वळलं की पाच पावलं आणि चार पायऱ्यात देऊळ यायचं.
उजव्या बाजुला अडीचेक फुटाची नागोबाची शीळा होती. मग गाभारा आणि त्या भोवती कल्लोळ
काळ्या अंधारात बुडालेला</span>, <span lang="HI">एका वेळी जेमतेम एक माणूस जाऊ शकेल
एव्हढा प्रदक्षिणेचा मार्ग. उन्हाळ्यात आमचा मुक्काम देऊळात. चिऱ्याचे दगड श्वास घेतात</span>,
<span lang="HI">कोरड्या ठाण उन्हाळ्यातही</span>, <span lang="HI">देऊळ कसं लख्खं गार
असायचं. प्रदक्षिणेच्या<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>कमानीखाली थंड अंधारात
आजोबा दुपारी लवंडले की आम्ही भावंड देऊळ तोलणाऱ्या चार लाकडी खांबाभोवती पळापळ करायचो.
हिंमत वाढली तसं आम्ही प्रदक्षिणेच्या अंधाऱ्या मार्गावरही लपायला लागलो. नवरात्रीचे
दिवस सोडले तर या देऊळाला माफक जाग असायची. नाही म्हणायला समोरच्या बाजुला असणाऱ्या
महाप्रचंड पिंपळाची सळसळ तेव्हढी रात्रंदिवस देऊळाच्या सोबतीला असायची. आता तिथं यातलं
फारसं काही उरलं नाही. पण दैवतांची काळाची परिमाणं निराळी असतात आणि म्हणून कवडी भर
आठवणीचं अप्रूप तेव्हढं आपल्या वाट्याला येतं.<span style="mso-spacerun: yes;">
</span><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">कॅनव्हासभर राखाडी काळसर रंगाचं राज्य.<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">मणामणाचे असावेत बहुदा</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI">पुरुषभर उंचीचे दगड</span>, <span lang="HI">बेफीकीर
रचलेले<o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">भिंतीचं अनंतपण अधोरेखित करत</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">,<span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">आणि खाचांमधून खोचलेले<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">मातकट पिवळ्या रंगाचे पलिते</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">,<span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">ताजेच तेल प्यालेले असावेत असे तकतकीत.<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">कॅनव्हासच्या ऎन मध्यात</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">,<span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">बाजूने आणि ऎन समोरुन रेखलेले<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">एकमेकांत गुंतलेले बाईच्या चेहऱ्याचे धम्म ठसे.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">पलित्यांच्या पातळ उजेडात सर्वशक्तीनिशी बाई चेहऱ्यावरुन चेहरे ओरबाडून काढते आहे.<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">गडद लाल-हिरव्या रंगात रंगवलेले</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">,<span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">कसले मुखवटे म्हणायचे हे<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">मळवट भरलेले</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">?<span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">आणि समोरुन रेखाटलेल्या चेहऱ्यावर</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI"><o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">मुखवट्याच्या रंगाचे व्रण अजूनही ताजेच असावेत<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">अशा काही भीडस्त खुणा.<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">डोळ्यांच्या मिनाकारी खाचात मात्र <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">चांदीची दैवी वाटावी अशी कोरीव नक्षी....<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt;">आमच्या गावाला नदी म्हणजे असून नसल्यासारखी. गंगेसारखा तिचा उगम सापडत नाही आणि
सरस्वतीसारखी ती कुठे गायब होते ते कळत नाही. त्यामुळं नदी काठचं देऊळ वगैरे निव्वळ
पुस्तकातली कल्पना. मोठेपणी वाईच्या घाटावरचं
देऊळ वैगेरे बघेपर्यंत निब्बरपण मस्त रुजलेलं. मग कधी तरी एकदा गोव्याला निघालो. जाताना
तांबडी सुरल्याला देऊळ बघायचं असं ठरलं. गोव्याला जाताना देवदर्शन</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">गावाचं नाव या वरुन खेचाखेची सुरु होतीच</span>, <span lang="HI">शिवाय परंपरेनुसार रस्ताही चुकून झालेला. कधी न बघितलेली गोव्याची "कंट्रीसाईड"
ओळखीच्या गोव्यापेक्षा ठार वेगळी होती. रस्त्यावरुन वाकडंतिकडं वाहत जाताना तांबडी सुरला एकदाचं सापडलं.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">कुठल्याशा अभयारण्यच्या एका बाजूला असलेलं तांबडी सुरल्याचं देऊळ तसं अलिप्त उभं
आहे. आणि कदाचित म्हणूनच पोर्तुगिज आक्रमणापासून सुरक्षितही राहीलंय. गोवा सोडून आपण
देवळात जातोय याची खोच लपवत आम्ही हिरव्या निळ्या छत्रीखालून पाचेक मिनीटं चाललो असुनसू
की पट्टीनं आखावा असा गवताचा सळसळता आयत समोर आला. गवत मुद्दाम लावलं असावं तसं एकाकार.
आणि या आयताच्या मधोमध पॉप-बुकमधून उघडावं तसं बसकं</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">, <span lang="HI">दगडी देऊळ. आत बसलेले शंभॊ महाराज दगडी</span>, <span lang="HI">त्यांच्या महालाचे
खांब दगडी</span>, <span lang="HI">त्यांचा नंदीही दगडीच. उपासनांचे उत्सव माणसांनं देवघेवीच्या
हिशोबातून बांधले</span>, <span lang="HI">दैवतांच्या पापण्या तर दगडी असतात. आणि कदाचित
म्हणूनच इथल्या कारागिरांनी आपल्या प्रार्थनांचे छिन्नी-हातोडे केले असावेत. त्यांनी
शतकांची गणित ओलांडून फुललेल्या कमळांची मांडण इथे रचली</span>, <span lang="HI">खांबावरच्या
नक्षीत बेबंद अश्व अन् हत्ती<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>बंदीस्त केले
आणि देवळातल्या प्रत्येक मंडपाला स्वतंत्र अस्तित्व दिलं. या देऊळाला नदीचं अस्तर नसतं
तर काही तरी अपूर्ण वाटलं असतं. त्या परिसरात आवाज म्हणाल तर तेव्हढाच. देऊळातल्या
पुराणपुरुषासाठी जंगलात याहून एकट आणि सुशेगाद जागा शोधूनही सापडली नसती. <o:p></o:p></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt;">नियम म्हटलं की सोबत अपवाद आलेच. माझ्या सोईस्कर श्रद्धेच्या गणितात एक उद्गारवाचक
चिन्ह आहे. का ते सांगणं कठीण</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">पण ते आहे हे मला नीट
ठाऊक आहे. त्यामुळं पंजाबला जायचं ठरलं तेव्हा सुरुवात स्वर्णमंदीरापासून करायची हे
सहजच आलं. देवळं नाहीत</span>, <span lang="HI">आणि चकचकीत आणि गर्दी असणारी देवळं तर
नाहीच नाही हा नियम बाजुला ठेऊन आम्ही ऎन दिवाळीतल्या काळात अमृतसरला स्वर्ण मंदीरात
गेलो. अमृतसर... अंबरसर</span>, <span lang="HI">अमृताचं सरोवर असणार गाव</span>, <span lang="HI">लव-कुशांचं जन्मगाव</span>, <span lang="HI">गुरु ग्रंथसाहीबचं गाव आणि भळभळत्या
जखमांचं गाव...मंदीराच्या अलीकडे लागलेल्या पण बंद असलेल्या जालियनवाला बागेची ठसठस
साठवून आम्ही पुढे सरकलो. आपल्याकडे तीर्थस्थळी असतात तशी असंख्य छोटी मोठी दुकानं</span>,
<span lang="HI">त्यावर चढाओढीच्या आवाजात लागलेला सत्संग</span>, <span lang="HI">तेव्हढ्यात कुणी तरी डोक्यावर केशरी
पटका बांधला. एक पैशाची बात नाही</span>, <span lang="HI">सवय नसते आपल्याला अश्या वागण्याची.
पाण्यानं धुतलेले लाल जाजम पायाखाली आले की थंडी थेट हाडापर्यंत जात होती. कमानीतून
आत गेलं की दिव्यानं लखलखलेलं स्वर्णमंदीर! असंख्य वेळा सिनेमात</span>, <span lang="HI">चित्रात बघितलेलं आणि तरीही नजरबंदीची ताकद राखणारं</span>, <span lang="HI">सोन्यानं मढवलेलं मंदीर! रात्रीची वेळ असूनही छान गर्दी होती पण त्या गर्दीला
स्थानाचं भान होतं. मला पोलादी आडव्या खांबामधून वाहाणाऱ्या गर्दीची भिती वाटते. ती
एक-प्रवाही असते. एकदा त्या रांगेत माणूस उभा राहीला की परतीची सोयच नाही. चेंगराचेंगरी</span>,
<span lang="HI">ओढाताण झाली तर चिरडून गेल्याची काही कमी उदाहरणं नाहीत आपल्याकडं. पण
इथंल्या रांगांना कसली घाई नव्हती</span>, <span lang="HI">ढकलाढकली नव्हती. लाऊडस्पीकरवर शांत स्वरात कीर्तन वाचन सुरु पण त्यात
उन्माद नव्हता. इथे येताना तुम्हाला तुमचा
धर्म-जात कुणी विचारत नाही</span>, <span lang="HI">इथून जाताना कुणी उपाशी जात नाही.
नाही म्हणायला धर्माच्या राजकारणानं मारलेल्या पंजाचे काही खोल व्रण अधून मधून जाणवत
राहातात पण मत्था टेकताना सारं निरंजन होत जातं.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none; text-autospace: none;"><span face="" lang="HI" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">श्रद्धा ही मोठी विचित्र गोष्ट आहे. तिथं प्रश्नचिन्हांना फारशी जागा नसते आणि
पेरायचीच म्हटलं तर तुमच्यात मोठी ताकद लागते किंवा बेफिक्री. देऊळ प्रकाराबद्दल बऱ्यापैकी
निर्लेप असतानाही हे एव्हढं लिहावं म्हणजे</span><span face="" style="font-family: "nirmala ui", sans-serif; font-size: 12pt; mso-bidi-language: HI;">? <span lang="HI">कदाचित
बेफिक्रीच असावी.</span></span></p><p></p>Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-2245064393082080122020-06-08T18:58:00.000+05:302020-06-08T18:58:04.059+05:30नव्वदोत्तरी साहित्य<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 14pt;">साहित्य जागरच्या अंकासाठी वाचलेल्या लेखाची मुळ प्रत</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 14pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">नव्वदोत्तरी साहित्याबद्दल बोलणं म्हणजे शक्यतांच्या टोकावर आपण डगमगत असल्याची कबूली देणं आहे. या बिंदूपासून असंख्य रस्ते फुटतात</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">काही हमरस्त्याला मिळणारे असतील</span>,<span> </span><span lang="HI">काही अनवट पायवाटांसारखे असतील तर काही दरीच्या तळाशी पोचवणारेही असतील. मराठी साहित्य यातले कुठले रस्ते निवडेल हे सांगणं कठीण आहे. म्हणून मला आज फक्त काही शक्यता इथं मांडायच्या आहेत. मी इथे तुम्हाला विशिष्ट लेखक</span><span> </span>,<span lang="HI">पुस्तकं सुचवणार नाही</span>,<span> </span><span lang="HI">किंवा मी बऱ्या वाईटाची समिक्षाही करणार नाही. नव्वदीच्या दशकात मराठी साहित्यात जे बदल झाले ते का झाले हे जर आपल्याला शोधता आलं तर पुढे येणाऱ्या बदलांचा आपल्याला अंदाज बांधता येईल तेव्हढ्यासाठी हा प्रयत्न.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">सर्वसाधारणपणे नव्वदीच्या दशकाच्या अध्यातमध्यात दोन</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">तीन मोठे बदल घडले. आधीची दशकं गाजवणाऱ्या अनेक मराठी लेखकांचं लिहीणं उतरणीला लागलं किंवा बंद पडलं</span>,<span> </span><span lang="HI">राजकारणाचे पट नव्यानं मांडण्यात आले आणि जागतिकीकरण आपल्या घरात घुसलं. नव्वदोत्तरी साहित्याबद्दल बोलायचं तर</span>,<span> </span><span lang="HI">या बदलांना सुटं न बघता परिक्षानळीत एकत्र ओतणं आवश्यक आहे.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">नव्वदीचं दशक सुरु झालं आणि मराठी जनमानाला भावणाऱ्या पु ल देशपांडे</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">कुसुमाग्रज</span>,<span> </span><span lang="HI">शंकरराव खरात</span>,<span> </span><span lang="HI">व पु काळे</span>,<span> </span><span lang="HI">रणजीत देसाई</span>,<span> </span><span lang="HI">जयवंत दळवी</span>,<span> </span><span lang="HI">गंगाधर गाडगीळ</span>,<span> </span><span lang="HI">बाबुराब बागुल यांच्यासारख्या अनेक लिहीत्या लेखकांचे हात चालणं बंद झालं. आधीच्या पिढीतले असंख्य जेष्ठ लेखक काळाच्या एका टप्प्यावर अडकल्यानं त्यांचं लिखाण नव्या पिढीला आपलंस वाटत नव्हतं. शिवाय ही पिढी निव्वळ वयाकडे बघून प्रश्न गिळणारी नव्हती. आणि त्यांच्या समोर प्रश्नही असंख्य होते. जागतिकीकरणामुळे त्यांना मिळणार एक्सपोजर मोठं होतं</span>,<span> </span><span lang="HI">प्रोजेक्ट गुटनबर्गसारख्या ऑनलाईन लायब्रऱ्यांमुळं जगभरातलं साहित्य वाचायची सोय झाली होती</span>,<span> </span><span lang="HI">आणि म्हणूनच या पिढीला</span>,<span> </span><span lang="HI">तुम्हा-आम्हाला मराठी साहित्याला लावायला एक नवी जागतिक फुटपट्टी मिळाली. जाणत्या वाचकांसमोर मराठी साहित्याचे मर्यादित आयाम या निमित्तानं उघड झाले. याच सुमारास दलित साहित्य</span>,<span> </span><span lang="HI">ग्रामीण साहित्य वाचणाऱ्या नववाचकवर्गासमोर बदललेल्या राजकारणाच्या रुपानं एक नवं डीस्ट्रॅक्श्नन मिळालं. मराठवाडा विद्यापिठाचं नामांतर</span>,<span> </span><span lang="HI">मंडल आयोग</span>,<span> </span><span lang="HI">बाबरी मस्जिद</span>,<span> </span><span lang="HI">राजकारणाचं वेगानं झालेलं बाजारीकरण या सगळ्यांमुळं या वाचकवर्गाच्या वाचनाची काही टोकं बोथट झाली</span>,<span> </span><span lang="HI">काही विझून गेली तर काही नव्यानं उगवली.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">नव्वदीच्या दशकात सशक्त कथा आणि कादंबऱ्या यांचं वर्तुळ आक्रसत गेलं आणि नॉन-फिक्शन प्रकारात मोडणारी पुस्तकांना मोठीच मागणी आली. मीना प्रभूंची माझं लंडन</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">चिनी माती</span>,<span> </span><span lang="HI">अच्युत गोडबोलेंची बोर्डरुम ही यातली काही मोठी नावं. विकतं ते पिकतं या न्यायानं अनेक लेखक</span>,<span> </span><span lang="HI">थॅन्क्स टू इंटरनेट</span>,<span> </span><span lang="HI">ट्रॅव्हललॉग लिहू लागले</span>,<span> </span><span lang="HI">गुगलणं आणि विकीपिडीयाचं भाषांतर करुन गंभीर पुस्तकं लिहू लागले पण तोवर जागतिकिकरणामुळे मध्यमवर्गाचं परदेशी हिंडणं सहज झालं होतं</span>,<span> </span><span lang="HI">त्याच्या इंग्रजी गंभीर वाचनाच्या कक्षा रुंदावल्या होत्या. आणि वाचक चोखंदळ झाले. त्यामुळं या जॉनरच्या पुस्तकांवर काही मर्यादा आल्या. पण आजही वेगळं आणि अर्थपुर्ण लिहीणाऱ्या लेखकाला वाचक उचलून धरता. ट्रॅव्हललॉग प्रकारातलं सुपरस्पेशलायझेशन म्हणता येईल अश्या ऑफबीट प्रवासावर लिहीणाऱ्या मिलिंद गुणाजी</span>,<span> </span><span lang="HI">जयप्रकाश प्रधान अश्या लेखकांना आजही वाचक आवडीनं वाचतात.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">इंटरनेटमुळं मराठी साहित्यात अजून एक मोठा बदल झाला. ब्लॉग</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">संस्थळं आवाक्यात आले आणि लेखक-कवींचा जणू पूरच आला. विषयाचं बंधन नाही</span>,<span> </span><span lang="HI">संपादकाची टोचणी नाही</span>,<span> </span><span lang="HI">पैशाचे फारसे व्यवहार नाही याहून जास्त बहुप्रसवा नवकवी</span>,<span> </span><span lang="HI">नवलेखकाला काय हवं असतं! पण मराठीत ब्लॉग जेव्हढ्या वेगानं फसफसून आले तेव्हढ्याच वेगात आटूनही गेले. या निमित्तानं काही वेगळे प्रयोगही झाले. नव्या लेखकांना किंचित चौकट देऊन रेषेवरची अक्षरे</span>,<span> </span><span lang="HI">मिसळपाव</span>,<span> </span><span lang="HI">मायबोली</span>,<span> </span><span lang="HI">ऎसी अक्षरे</span>,<span> </span><span lang="HI">डीजिटल दिवाळी असे काही ऑनलाईन फोरम बनले. काही संस्थळं बंद पडली</span>,<span> </span><span lang="HI">काही जोमानं सुरु राहीली तर काहींचा एको चेम्बर झाला. ब्लॉगची नवलाई संपली आणि काही लेखक फेसबुकवर लिहू लागले. बागूल</span>,<span> </span><span lang="HI">खरात ढसाळानंतर काहीसं थकलेलं दलित साहित्य आणि चौकटीत अडकलेलं ग्रामीण साहित्य या निमित्तानं पुन्हा प्रकाशात येऊ पाहातंय. एकूणातच यातून काही चांगले लेखक पुढे येऊ शकतात.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">नव्या माध्यमात हे सगळं सुरु असताना</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">प्रस्थापित माध्यमातून लक्ष्मीकांत देशमुख</span>, ,<span> </span><span lang="HI" style="color: black;">पंकज कुरुलकर</span><span style="color: black;">,<span> </span><span lang="HI">सदानंद देशमुख</span>,<span> </span><span lang="HI">प्रविण बांदेकर</span>,<span> </span><span lang="HI">राजन खान</span></span><span lang="HI"><span> </span>असे काही लेखक सातत्यानं लिहीत राहीले. स्त्री लेखकांबद्दल बोलायचं तर कविता महाजन</span>,<span> </span><span lang="HI" style="color: black;">उर्मिला पवार</span><span style="color: black;"><span> </span>,<span> </span><span lang="HI">मोनिका गजेन्द्रगडकर अशी काही नावं ठळकपणे डोळ्यासमोर येतात. ही प्रातिनिधिक नाव आहेत</span>,<span> </span><span lang="HI">सगळ्यांची नावं घेता येणं शक्य नाही. </span></span><span lang="HI"></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">या नव्या-जुन्या</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">,<span> </span><span lang="HI">शहरी-ग्रामीण लेखकांनी मराठी साहित्याचा पारंपारिक पोत बदलण्याचा</span>,<span> </span><span lang="HI">त्याला पुढच्या टप्प्यावर नेण्याचा प्रयत्न केला</span>,<span> </span><span lang="HI">अजूनही करत आहेत. बदलणारे सामाजिक - आर्थिक-राजकीय संदर्भ</span>,<span> </span><span lang="HI">कुटूंबव्यवस्थेतली नवीन समिकरणं</span>,<span> </span><span lang="HI">टॅबूतून मोकळी होऊ पाहाणारी लैंगिकता</span>,<span> </span><span lang="HI">बोथट होत जाणाऱ्या संवेदना एक-ना-अनेक घटक आज लेखकासमोर नवनवे प्रश्न उपस्थित करत आहेत. शेतकऱ्याच्या पारंपारिक प्रश्नांच्या पलीकडे जाऊन त्याचे कौटुंबिक</span>,<span> </span><span lang="HI">सामाजिक तानेबाने जोखणारी बारोमास असो</span>,<span> </span><span lang="HI">किंवा डिंक जोडप्याची</span>,<span> </span><span lang="HI">शुद्ध शहरी अस्वस्थतेची गोष्ट सांगणाऱ्या प्रणव सखदेवची निळ्या दाताची दंतकथा असो</span>,<span> </span><span lang="HI">हा मराठी साहित्याला पुढे नेणारा टप्पा आहे. अजूनही मराठीत न सरावलेले बरेच ज्यॉनर आहेत</span>,<span> </span><span lang="HI">त्यात खरंखुरं यंग ऍडल्ट फीक्शन येतं</span>,<span> </span><span lang="HI">साय-फाय येतं</span>,<span> </span><span lang="HI">सिंहासन</span>,<span> </span><span lang="HI">मुंबै दिनांक येऊन गेले तरी पुरुन उरेल एव्हढं राजकारण येतं</span>,<span> </span><span lang="HI">हॅरी पॉटरनं घराघरात आणलेलं फॅंटसी आणि चांगले थ्रिलरही येतातंच. उद्या कदाचित यातून सोईस्कर ई-बुक पुढे येतिल</span>,<span> </span><span lang="HI">फोनमध्ये सहज येऊन बसणारे ऑडीओ बुक बनतील. शक्यतांचं हे टोक खुप हवंहवंस आहे. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">आणि असं असतांनाही मला आपण शक्यतांच्या टोकावर डगमगत आहोत असं वाटतं. वेगळं म्हणजेच चांगलं हा मराठी मनाचा भाबडेपणा लेखकाकडून नवे प्रयोग तर करुन घेतो पण त्यात काळाच्या कसोटीवर टिकण्याची खात्री नाही. बरं असा प्रयोग पचवू पाहाणारा वाचकवर्ग तो किती असतो</span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">?<span> </span><span lang="HI">अगदी थोडका! म्हणजे नवे प्रयोग दीर्घकाळ चालले नाहीत की तो लेखक मरणार. साधारण वाचक वर्ग मोठा असला तरी त्याला आता करमणूकीची असंख्य साधनं आहेत</span>,<span> </span><span lang="HI">टीव्ही तर होताच आता जोडीला नेटफ्लिक्स सारखे ओटीटी प्लॅटफॉर्मही आलेत. शिवाय चोविस तास फुकट असणाऱ्या समाजमाध्यमांनी नव्यानं वाचू शकणारा एक मोठा वर्ग हडप केलाय. प्रकाशकांची</span>,<span> </span><span lang="HI">वितरकांची आर्थिक गणितं बघितली तर वेगळं वाचणारा थोडका वाचकवर्ग आणि पुस्तकांपासून दूर जाऊ पाहाणारा सरासरी वाचकवर्ग ही दोन्ही टोकं त्यांना आर्थिकदृष्ट्या परवडणारी नाहीत. आणि म्हणून एक शक्यता ही देखिल आहेच की आज जशी दुकानात पुस्तकं मिळतात</span>,<span> </span><span lang="HI">उद्या ती तशी मिळणार नाहीत.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">पण माणसानं आशावादी असावं. पाब्लो नेरुदा म्हणतो<span> </span></span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">You can cut all the flowers but you cannot keep Spring from coming.<span> </span><span lang="HI">नवीन लेखक प्रकाशकांना शोधण्याऎवजी ई-बुक</span>,<span> </span><span lang="HI">सेल्फ पब्लिकेशनचा मार्ग धरतील</span>,<span> </span><span lang="HI">छोट्या गावांपर्यंत पुस्तक पोचवायचं असेल तर पब्लिश-ऑन-डीमांड सारख्या लोकलाईज्ड सर्विसेस वापरात येतील आणि ज्यांना पुस्तक ऎकण्यात आनंद मिळतो त्यांच्यासाठी ऑडीओबुकमुळे पुस्तकं पर्फॉमिंग आर्ट्च्या लेव्हलला येतच आहेत.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: black; font-family: sans-serif; font-size: 12.8px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
<span lang="HI" style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">तेव्हा मित्रांनो शक्यतांच्या टोकावर डगमगतांना आपण सावरुन बसणार आहोत कारण झिनो टूट्च्या शब्दात सांगायचं तर<span> </span></span><span style="font-family: "Nirmala UI", sans-serif; font-size: 12pt;">Stories are the currency of life. The richer the stories the richer the life.</span></div>
Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-2227584829934722432019-06-04T09:15:00.000+05:302019-06-04T09:17:40.235+05:30ट्युलिप्स- Sylvia Plath<span lang="HI">ट्युलिप्स<br />
</span><span style="font-family: "arial";"><span lang="EN">
</span></span><br />
<span lang="HI"><br />
हिवाळा आला की ट्युलिप फुलणं ओघाओघानं आलंच<br />
<br />
आणि सोबत येते<br />
<br />
शुभ्रगार आसमंतात रेंगाळणारी बर्फोदास शांतता.<br />
<br />
काहीशी अशीच शांतता अंगात मुरवत मी गुमान पडून आहे<br />
<br />
न्याहाळत प्रकाशाचा एक भुरटा तुकडा भिंतीवरुन माझ्या बोटांत गुंतत जाताना. <br />
<br />
हे नक्षीकाम माझ्या हाती उगवावं असं मी काहीच केलेलं नाही.<br />
<br />
उलटपक्षी अंगावरचे कपडेही नर्सनं दिलेले आहेत आणि नावाच्या जागी लटकणारा नंबरही.<br />
<br />
मी काही विसरण्याआधी भूलतज्ञ माझा सगळा इतिहास वदवून घेतात. <br />
<br />
<br />
चिरफाडीची वाट पाहात <br />
<br />
हॉस्पिटलच्या पलंगावर, उश्या पांघरुणाच्या गर्दीत, <br />
<br />
भिरभिरत्या डोळ्यांनी मी गुमान पडून आहे.<br />
<br />
बगळ्यांसारख्या शुभ्र गणवेशातल्या नर्स<br />
<br />
आपल्याच तंद्रीत खोलीभर फिरताहेत.<br />
<br />
किती असाव्यात तेही कळत नाही<br />
<br />
<br />
<br />
नेमकी शीर सापडेपर्यंत <br />
<br />
त्यांचे सरावलेले हात माझ्या अंगभर फिरतात, मऊशार.<br />
<br />
आणि नंतर सुईतून ठिबकणारी झोप अनावर होत जाते.<br />
<br />
बर्फ वितळावा तश्या अदृष्य होत जातात खोलीतल्या वस्तू;<br />
<br />
माझी लेदरची बॅग, हॅट, फ्रेममधून हसणारा माझा नवरा आणि मुलगीदेखिल.<br />
<br />
सुन्न पडलेल्या शरीरावर ते हसू ओढून घ्यायला हवं!<br />
<br />
<br />
<br />
मला आता अधांतरी वाटतय, समुद्राच्या ऎन मध्यात <br />
<br />
डळमळणाऱ्या बोटीसारखं;<br />
<br />
सगळे किनारे दुरावलेले आणि मग तीव्रतेनं आठवत राहातात<br />
<br />
माझी पुस्तकं, माझी खोली, चहाचा उल्हासित गंध...<br />
<br />
पण हे सारं आता खुप मागे पडलंय<br />
<br />
मला उगाच निःसंग नन् सारखं वाटत राहातं.<br />
<br />
<br />
<br />
मला फक्त झोपायचंय, गाढ झोपायचंय.<br />
<br />
हे रिकामपण, ही शांतता, हळुवार<br />
<br />
माझी ओळख पुसत जात आहे.<br />
<br />
मला आता कश्याचा मोह नाही,<br />
<br />
फुलांचाही नाही<br />
<br />
पण मला ती आठवतात.<br />
<br />
दबक्या मंत्रावळीतून माझ्या डोळ्यांत ती उगवून येतात. <br />
<br />
<br />
<br />
रक्तजार ट्युलिपची फुलं... <br />
<br />
त्यांना पाहातांना माझे डोळे दुखून येतात.<br />
<br />
कागदाच्या गुंडाळीतून त्यांचे दबके श्वासही मला ऎकू येतात.<br />
<br />
लाल ट्युलिप आणि त्वचेवरचा लाल व्रण यांचं अनोखं अद्वैत जन्माला आलंय<br />
<br />
आणि बघता बघता माझी त्वचा उसवून त्यातून ट्युलिपचं एक जंगलच उगवु पाहातय.<br />
<br />
माझ्या गळ्याभोवती आवळल्या जाणाऱ्या ट्युलिपच्या दांड्यांचे थंड स्पर्श मला अस्वस्थ करताहेत.<br />
</span><span style="font-family: "times new roman";"><span lang="EN"> <br />
</span></span><span lang="HI">विलंबीत लयीतून उगवत- मावळत दिवसांमागून दिवस जाताहेत,<br />
<br />
आता माझं पार वाळकं चिपाड झालंय.<br />
<br />
पण माझ्याकडे कुणाचंच लक्ष नाही, <br />
<br />
फक्त<br />
<br />
ट्युलिपची फुलं तेव्हढी रात्रंदिवस माझ्यावर लक्ष ठेवून असतात. <br />
<br />
त्यांचं माझ्या चेहऱ्याकडे असं टकामका बघत राहाणं मला आता अगदी असह्य झालंय.<br />
<br />
त्यांच्या परवानगी वाचून आता इथे हवेची साधी झुळूकही वाहू शकत नाही.<br />
<br />
त्यांनी माझ्यावर पार कब्जाच केलाय!<br />
<br />
<br />
<br />
ही फुलं इथं येण्याआधी सारं कसं सुरळीत सुरु होतं.<br />
<br />
वारा यायचा, त्याचा आवाज नव्हता- ऊन जायचं, त्याचे सोहळे नसायचे.<br />
<br />
पण आताशा माझी खोली ट्युलिपच्या अशब्द आवाजांनी भरुन गेलेली असते.<br />
<br />
वारा आजही येतो - मात्र ट्युलिपला वळसा घालताना <br />
<br />
त्यांचे भवरे होतात.<br />
<br />
माझा एकांत, माझं अधांतर, माझं झेन<br />
<br />
उद्ध्वस्त करताहेत ही ट्युलिपची फुलं.<br />
</span><span style="font-family: "times new roman";"><span lang="EN"> <br />
</span></span><span lang="HI">भिंतीवर, छतावर, सगळीकडे अफाट पसरलीत ही फुलं<br />
<br />
यांना बंद केलं नाही तर एखाद्या जंगली प्राण्याप्रमाणं<br />
<br />
चहूबाजुंनी ही माझ्यावर तुटून पडतील.<br />
<br />
या कल्पनेसरशी माझं तोंड खारट पडतंय, <br />
<br />
आणि छातीत विलक्षण धडधडतंय.<br />
<br />
ट्युलिपच्या फुलांनो<br />
<br />
मला अजून जगायचंय, कळतंय नां तुम्हाला<br />
<br />
<br />
<span lang="HI">(ट्युलिप्स या सिल्व्हीया प्लाथच्या कवितेचा मुक्त अनुवाद)</span>
<br />
<br />
---Original Poem---<br />
</span><b><span style="font-family: "times new roman"; font-size: x-large;"><span style="font-family: "times new roman"; font-size: x-large;"><span lang="EN">Tulips <br />
</span></span></span></b><span style="font-family: "times new roman";"></span><span style="font-family: "times new roman";">By </span><u><span style="color: blue; font-family: "times new roman";"><span style="color: blue; font-family: "times new roman";"><span lang="EN">Sylvia Plath</span></span></span></u><br />
<br />
<span style="font-family: "times new roman";">
<br />
The tulips are too excitable, it is winter here.<br />
<br />
Look how white everything is, how quiet, how snowed-in. <br />
<br />
I am learning peacefulness, lying by myself quietly<br />
<br />
As the light lies on these white walls, this bed, these hands. <br />
<br />
I am nobody; I have nothing to do with explosions. <br />
<br />
I have given my name and my day-clothes up to the nurses <br />
<br />
And my history to the anesthetist and my body to surgeons.<br />
<br />
They have propped my head between the pillow and the sheet-cuff <br />
<br />
Like an eye between two white lids that will not shut.<br />
<br />
Stupid pupil, it has to take everything in.<br />
<br />
The nurses pass and pass, they are no trouble,<br />
<br />
They pass the way gulls pass inland in their white caps,<br />
<br />
Doing things with their hands, one just the same as another, <br />
<br />
So it is impossible to tell how many there are.<br />
<br />
My body is a pebble to them, they tend it as water<br />
<br />
Tends to the pebbles it must run over, smoothing them gently.<br />
<br />
They bring me numbness in their bright needles, they bring me sleep. <br />
</span><span style="font-family: "times new roman";">Now I have lost myself I am sick of baggage</span><span style="font-family: "times new roman";">——</span><span style="font-family: "times new roman";"><br />
</span><br />
<br />
<span style="font-family: "times new roman";">
<br />
My patent leather overnight case like a black pillbox, <br />
<br />
My husband and child smiling out of the family photo; <br />
<br />
Their smiles catch onto my skin, little smiling hooks.<br />
<br />
I have let things slip, a thirty-year-old cargo boat <br />
<br />
stubbornly hanging on to my name and address.<br />
<br />
They have swabbed me clear of my loving associations. <br />
<br />
Scared and bare on the green plastic-pillowed trolley <br />
<br />
I watched my teaset, my bureaus of linen, my books <br />
<br />
Sink out of sight, and the water went over my head. <br />
<br />
I am a nun now, I have never been so pure.<br />
</span><span style="font-family: "times new roman";">I didn</span><span style="font-family: "times new roman";">’</span><span style="font-family: "times new roman";">t want any flowers, I only wanted</span><br />
<br />
<span style="font-family: "times new roman";">
<br />
To lie with my hands turned up and be utterly empty.<br />
</span><span style="font-family: "times new roman";">How free it is, you have no idea how free</span><span style="font-family: "times new roman";">——</span><span style="font-family: "times new roman";"><br />
</span><br />
<br />
<span style="font-family: "times new roman";">
<br />
The peacefulness is so big it dazes you,<br />
<br />
And it asks nothing, a name tag, a few trinkets.<br />
<br />
It is what the dead close on, finally; I imagine them <br />
<br />
Shutting their mouths on it, like a Communion tablet. <br />
<br />
The tulips are too red in the first place, they hurt me.<br />
<br />
Even through the gift paper I could hear them breathe <br />
<br />
Lightly, through their white swaddlings, like an awful baby. <br />
<br />
Their redness talks to my wound, it corresponds.<br />
<br />
They are subtle : they seem to float, though they weigh me down, <br />
<br />
Upsetting me with their sudden tongues and their color, <br />
<br />
A dozen red lead sinkers round my neck.<br />
<br />
Nobody watched me before, now I am watched. <br />
<br />
The tulips turn to me, and the window behind me<br />
<br />
Where once a day the light slowly widens and slowly thins, <br />
<br />
And I see myself, flat, ridiculous, a cut-paper shadow <br />
<br />
Between the eye of the sun and the eyes of the tulips, <br />
<br />
And I have no face, I have wanted to efface myself. <br />
<br />
The vivid tulips eat my oxygen.<br />
<br />
Before they came the air was calm enough,<br />
<br />
Coming and going, breath by breath, without any fuss. <br />
<br />
Then the tulips filled it up like a loud noise.<br />
<br />
Now the air snags and eddies round them the way a river <br />
<br />
Snags and eddies round a sunken rust-red engine. <br />
<br />
They concentrate my attention, that was happy <br />
<br />
Playing and resting without committing itself.<br />
<br />
The walls, also, seem to be warming themselves.<br />
<br />
The tulips should be behind bars like dangerous animals; <br />
<br />
They are opening like the mouth of some great African cat, <br />
<br />
And I am aware of my heart: it opens and closes<br />
<br />
Its bowl of red blooms out of sheer love of me.<br />
<br />
The water I taste is warm and salt, like the sea,<br />
<br />
And comes from a country far away as health<br />
</span><span lang="HI"> <span style="font-family: "times new roman";"><br />
</span><span style="font-family: "nirmala ui";"><span lang="HI"></span></span></span>Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-48318279915207098172019-06-04T09:07:00.002+05:302019-06-04T09:07:39.587+05:30निसर्गदत्त खुन्याची लक्षणे<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-fLNFE-bu0QM/XPXna7eiS7I/AAAAAAAAGgM/TSVU_eL495MNZnyCUEx42slOEuQ_8NvhACKgBGAs/s1600/Nisargadatta%2Bkhunyachi%2Blakshane%2B-%2BAbook%2BCover%2B.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-fLNFE-bu0QM/XPXna7eiS7I/AAAAAAAAGgM/TSVU_eL495MNZnyCUEx42slOEuQ_8NvhACKgBGAs/s320/Nisargadatta%2Bkhunyachi%2Blakshane%2B-%2BAbook%2BCover%2B.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-LLfdNEGXAgw/XPXna3FYFHI/AAAAAAAAGgM/OKBRTSEoZCEbkvKSJTFSdQMdINj8bMclgCKgBGAs/s1600/Nisargadatta_trailer.mp4" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="720" data-original-width="720" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-LLfdNEGXAgw/XPXna3FYFHI/AAAAAAAAGgM/OKBRTSEoZCEbkvKSJTFSdQMdINj8bMclgCKgBGAs/s320/Nisargadatta_trailer.mp4" width="320" /></a></div>
<br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-76993422801730340912019-06-04T09:05:00.002+05:302019-06-04T09:19:14.106+05:30माया महा ठगनी<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">अमेरिकेत रिसर्च स्कॉलर म्हणून काम करणाऱ्या सिद्धार्थ चक्रधरला बंदी घातलेलं स्फोटक
मागवल्याच्या संशयावरुन अटक होते तेव्हा त्याची बहीण गायत्री चक्रधर या प्रकरणाचा शोध
घ्यायचा ठरवते. <span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">सिदच्या लॅबमधल्या ऍडव्हान्सड कंम्प्युटर सिस्टीम पाहून या सगळ्याच्या मुळाशी आर्टीफीशिअल
इंटलीजन्सवर चालणारे बॉट्स असावेत हा गायत्रीचा निष्कर्ष सायबर गुन्हेगारी हाताळणाऱ्या
एफ़बीआयच्या पॉल कार्लाला सावध करुन जातो.<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">बॉट्सचा बनवणाऱ्या मॅडनर्ड कंपनीपर्यंत गायत्री पोचते तेव्हा तिथे रवीकांत</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">स्टीव्ह आणि आशा यांच्यात सीईओच्या खुर्चीसाठी अटीतटीची शर्यत
सुरु झालेली असते. मॅडनर्डमधे गायत्रीसमोर उभा राहातो तो फसवणुक</span>, <span lang="HI">सत्ताकारण आणि तंत्रज्ञानाच्या अमर्याद शक्तीचा विचित्र खेळ.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">तुमच्या आमच्या दाराशी उभं असणारं तंत्रज्ञान ज्योशुआसारख्या माणसाच्या हातात पडलं
तर काय होईल</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">? <span lang="HI">फेसबुक आणि व्हॉट्सपवर कोंडाळं करुन राहाणाऱ्या
सिदसारख्या प्रत्येकाला प्रत्यक्षातली नाती निभावता येतील</span>? <span lang="HI">सरतेशेवटी
मशीनच जिंकतील ही गायत्रीच्या बाबाची भिती खरी ठरेल</span>? <span lang="HI">माणसाच्या
उद्यामधे काय दडलय हे शोधायचं तर गायत्रीला या सगळ्या प्रश्नांची उत्तर द्यावीच लागणार
आहेत. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><span lang="HI"></span></span> </div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><span lang="HI">Listen to first AI based novel in Marathi on Storytel (App)<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-s0KETpIxqYA/XPXmY_qV92I/AAAAAAAAGgA/OTfwwa4PYN4YUwGjAvPNLaaS9jmnbqcSQCLcBGAs/s1600/ebook%2Bcover_for%2Bprint.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1600" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-s0KETpIxqYA/XPXmY_qV92I/AAAAAAAAGgA/OTfwwa4PYN4YUwGjAvPNLaaS9jmnbqcSQCLcBGAs/s320/ebook%2Bcover_for%2Bprint.jpg" width="297" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-QFBz7ELj9tQ/XPXmYvKdMpI/AAAAAAAAGf8/z4tMTX33KZI8U8I47mGRG3Dq9UUawVevQCLcBGAs/s1600/Invite%2B1.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1077" data-original-width="797" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-QFBz7ELj9tQ/XPXmYvKdMpI/AAAAAAAAGf8/z4tMTX33KZI8U8I47mGRG3Dq9UUawVevQCLcBGAs/s320/Invite%2B1.png" width="235" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-90062663486116650602018-11-30T16:32:00.002+05:302018-11-30T16:32:21.302+05:30Hello World!Test MessageSamvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-67260737362911514002018-10-07T18:49:00.000+05:302018-10-07T18:49:25.852+05:30म्हशींचे भावोत्सुक बडाम् बुडूम्<br />
बडाम् बुडूम्<br />
बडाम् बुडूम्<br />
गोठ्यामधल्या रवंथ म्हशी<br />
काड्या चावती कडाम् कुडूम्<br />
<br />
त्यांचं शेपूट केव्हढं थोर<br />
त्यांनी हाकलतात रंगीत मोर<br />
वाट्टेल तिथे दात काढत<br />
हसत राहातात धडाम् धुडूम्<br />
<br />
त्यांचे डोळे भोचक फार<br />
शिण्मे चावतात दिवसा चार<br />
काना-मात्रा अक्षर खात<br />
डुंबत राहातात फडाम् फुडूम्<br />
<br />
त्यांची शिंगे आखूड ठार<br />
गोठ्यामधे जोर का वार<br />
थव्यामधे उडत बिडत<br />
जागेवरच तडाम् तुडूम्<br />
<br />
बडाम् बुडूम्<br />
बडाम् बुडूम्Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-15067861306584309352017-12-12T08:33:00.001+05:302017-12-12T08:33:09.682+05:30बैरागी<br />
<br />
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">तू
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">नसताना</span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">गावात
तुझ्या बैरागी</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-2-k5oTSNmS4/Wi9GwImxTqI/AAAAAAAADb4/mMkxTroXNQkuB3W4Ni2yKSPXShGhKbs-QCLcBGAs/s1600/Picture3.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="696" data-original-width="553" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-2-k5oTSNmS4/Wi9GwImxTqI/AAAAAAAADb4/mMkxTroXNQkuB3W4Ni2yKSPXShGhKbs-QCLcBGAs/s320/Picture3.png" width="254" /></a></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">भगव्या
कपड्यांत विरागी</span></div>
<br />
<br />
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">ओळखीचे
ऊन </span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">भाळी
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">मळतांना</span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;">हरवतो
घरी जाताना</span></div>
<span style="color: black; font-family: "Nirmala UI"; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-color-index: 1; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-fill-themecolor: text1; mso-style-textfill-type: solid;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><br />
<br />
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">कधी</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">डोळ्यांनी</span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">आरपार</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">बघताना</span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">अडखळे</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">पाय</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;"> </span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">निघताना</span></div>
<br />
<br />
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">तू</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">पुरलेल्या</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;"> </span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">कविता</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">तो</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;"> </span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">गातांना</span></div>
<div style="-ms-word-break: normal; direction: ltr; language: en-IN; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; unicode-bidi: embed;">
<span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">झाडात</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">
</span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">दिसे</span><span style="color: black; font-family: Arial; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;"> </span><span style="color: black; font-family: Mangal; font-size: 16pt; language: hi; mso-ascii-font-family: "Nirmala UI"; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: +mn-ea; mso-fareast-theme-font: minor-fareast; mso-font-kerning: 12.0pt; mso-style-textfill-fill-alpha: 100.0%; mso-style-textfill-fill-color: black; mso-style-textfill-type: solid;">रडताना</span></div>
Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-75640612366376557032017-07-16T12:43:00.000+05:302017-07-16T12:43:18.760+05:30Portrait of three cities<span lang="HI"><strong>शहर-१</strong><br />
<br />
पिवळ्या करड्य़ा रंगांच्या छटांत<br />
गुरफटून झोपलेलं शहर<br />
अरुंद रस्त्यांवर मिचमिचणाऱ्या ट्युबलाईट<br />
आणि जवळच्या <br />
शेताच्या बांधावर कोसळणारं क्षितीज<br />
<br />
धुळीने मिटमिटलेली झाडांची पाने<br />
भद्र स्वरांच्या अवचित लडी<br />
नाक्यावरती शिळ्या पोरांच्या बाताड्या<br />
आणि कोरड्याढाण नळातून सूं सूं वाहाणारी हवा<br />
<br />
रुजू घातल्यासारखी माणसे<br />
पाय फुटताच इथून स्थलांतरीत होतात<br />
<br />
<strong>शहर- २</strong><br />
<br />
साऱ्या शहराला कवेत घेऊ पाहाणारा<br />
व्हाईट नॉईज<br />
विरत जातात त्यात <br />
बेबंद गाड्यांचे निर्बुद्ध आवाज<br />
आणि बुद्धाच्या ओठांवरचं धुसर स्मित<br />
<br />
<br />
चव गेलेल्या जीभेची माणसं<br />
शहरभर पसरलेल्या थडग्यांतून<br />
आपल्या संस्कृतीचे नेमके अवशेष शोधू पाहातात<br />
आणि चकवा लागल्यागत फिरुन फिरुन परत <br />
आपल्याच घरी जातात<br />
<br />
<br />
कारखान्यांचे कर्मठ भोंगे<br />
गोठवत राहातात<br />
शरीराच्या प्रतिक्षिप्त क्रिया<br />
बॅकप म्हणून तरीही शहराभोवती<br />
उभी केली असतात बिनचेहऱ्याची महाद्वारे<br />
<br />
<br />
स्थलांतरीत माणसे<br />
रक्तबंबाळ पायांवर तीळ उमलताच<br />
धावत सुटतात<br />
बा<br />
हे<br />
र<br />
च्या<br />
दि<br />
शे<br />
ने<br />
<br />
<strong>शहर-३</strong><br />
<br />
<br />
सारे ऋतु<br />
एकच गंध पांघरुन उभे असणारे शहर<br />
अश्वत्थाम्यासारखे कणाकणाने गळतेच आहे<br />
<br />
ऒळख पुसून नव्याने नशिब लिहायला<br />
निघणारा रोजचा जत्था<br />
मिनीमम माणूसकीच्या आधारावर तगून राहातो<br />
घामट खाऱ्या धारा रिचवत<br />
<br />
थंडगार काचेच्या सेक्सड्प ईमारतीतून<br />
अस्वस्थ झुग्ग्यातून<br />
रंगीत चित्रं डकवलेल्या फ्लॅटातून<br />
पसरलेला मैथून गंध<br />
निर्विकार मिसळतो बेकरीतं भाजलेल्या ताज्या ब्रेडच्या वासात<br />
उबवत कोह्म अद्वैत <br />
<br />
जुनाट कमानींच्या काठाकाठाने वाहाणारे रस्ते<br />
जिवंत ठेवतात सांस्कृतिक अवशेष<br />
आणि नव्याने रचत राहातात उमाळ्यांचे चक्रव्युह<br />
स्थलांतरीत माणसांना अडकवण्यासाठी<br />
<br />
स्वागत आणि निरोप यांच्या पल्याडचं झेन वागवणाऱ्या शहरातून<br />
तरीही काही स्थलांतरीत माणसे<br />
गायब होतात<br />
रातोरात<br />
ओळख बदलून</span><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-90047564584269425502017-05-28T08:40:00.001+05:302017-05-28T08:40:54.296+05:30जगावेगळी बाईदेखण्या बायांना कळत नाही माझ्यात असं काय निराळं आहे.<br />
तसं बघाल तर,<br />
मला कोणी गो..ड नाही म्हणणार<br />
आणि हो,<br />
बेतलेल्या शरीराच्या चमकदार ठक्यांसारखी मी आखीवरेखीव देखिल नाही.<br />
पण माझं शरीर- माझे नियम<br />
शंकासुरांनो ध्यानात ठेवा कायम.<br />
खोटं वाटतयं?<br />
माझ्या मर्जीवरच झुलतो<br />
माझ्या कंबरेचा झोका<br />
चाली मधला तोरा<br />
आणि ओठांवरचा धोका.<br />
शहाणी ती बाय<br />
मी<br />
आहेच जगावेगळी.<br />
<br />
तुमच्या वर्तुळात बिंधास मी घुसते<br />
तेव्हा मधमाश्यांसारखे फेर धरतात<br />
पुरुष<br />
माझ्याभोवती,<br />
कुणी विस्फारल्या डोळ्यांनी नकळत उभं राहातं<br />
तर कुणी उंच खुर्चीतून गुडघ्यांवर कोसळतं .<br />
ही जादू<br />
माझ्या चमकदार डोळ्यांची<br />
ही जादू<br />
माझ्या खळखळून हसण्याची<br />
ही जादू<br />
बिनतोड माझ्या ठुमक्याची<br />
आणि आनंदानी थिरकणाऱ्या माझ्या पायांची.<br />
कारण<br />
शहाणी ती बाय<br />
मी<br />
आहेच जगावेगळी.<br />
<br />
पुरुषांना प्रयत्न करुनही कळत नाही<br />
नेमकं काय वेगळं आहे माझ्यात.<br />
देहदार पदर काही उलगडून दाखवते तरीही<br />
काही शिरत नाही त्यांच्या सनातन डोक्यात.<br />
खुळ्यांनो,<br />
तुमच्या चौकटीबाहेर आहे माझं देहभान<br />
जे वाहातं पाठीच्या खोल पन्हाळीतून<br />
सांडतं आश्वासक हसण्यातून<br />
कधी हिंदोळतं स्तनांच्या लयींवर<br />
माझंच डौलदार देहभान.<br />
परत सांगते<br />
शहाणी ती बाय<br />
मी<br />
आहेच जगावेगळी.<br />
<br />
तुम्हाला कळतंय नां,<br />
मला कुढतमुंडी बनवणं का कठीण आहे ते..<br />
मला चढवावा लागत नाही कधी आवाज<br />
किंवा करावे लागत नाहीत माकडचाळे.<br />
लयदार मी जेव्हा चालत जाते,<br />
तुमचीही मान सहजच उंचावते<br />
अजूनही काही शोधताय?<br />
सापडेल कदाचित<br />
चपलांच्या टाचांच्या चट्चट आवाजात,<br />
केसांच्या वळणावर,<br />
हातांच्या तळव्यात,<br />
काळजीच्या रुळण्यावर.<br />
लक्षात राहील नां?<br />
शहाणी ती बाय<br />
मी<br />
आहेच जगावेगळी.<br />
<br />
(माया अंग्लोव यांच्या फिनोमिनल वुमन या कवितेचा स्वैर अनुवाद)<br />
<br />
Original poem:<br />
<br />
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 24px; line-height: 1.4; margin-top: 10px; padding: 2px 8px;">
Phenomenal Woman</div>
<div class="content-block" style="color: #045482; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<span style="color: #051016;">By </span><a href="https://googleweblight.com/i?u=https://www.poetryfoundation.org/poems-and-poets/poets/detail/maya-angelou&hl=en-IN" style="text-decoration: inherit;">Maya Angelou</a></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Pretty women wonder where my secret lies. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I’m not cute or built to suit a fashion model’s size </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
But when I start to tell them, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
They think I’m telling lies. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I say, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
It’s in the reach of my arms, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The span of my hips, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The stride of my step, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The curl of my lips. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I’m a woman </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenally. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenal woman, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
That’s me. </div>
<div class="content-block" style="line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<br /></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I walk into a room </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Just as cool as you please, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
And to a man, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The fellows stand or </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Fall down on their knees. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Then they swarm around me, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
A hive of honey bees. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I say, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
It’s the fire in my eyes, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
And the flash of my teeth, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The swing in my waist, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
And the joy in my feet. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I’m a woman </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenally. </div>
<div class="content-block" style="line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<br /></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenal woman, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
That’s me. </div>
<div class="content-block" style="line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<br /></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Men themselves have wondered </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
What they see in me. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
They try so much </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
But they can’t touch </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
My inner mystery. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
When I try to show them, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
They say they still can’t see. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I say, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
It’s in the arch of my back, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The sun of my smile, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The ride of my breasts, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The grace of my style. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I’m a woman </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenally. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenal woman, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
That’s me. </div>
<div class="content-block" style="line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<br /></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Now you understand </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Just why my head’s not bowed. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I don’t shout or jump about </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Or have to talk real loud. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
When you see me passing, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
It ought to make you proud. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
I say, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
It’s in the click of my heels, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The bend of my hair, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
the palm of my hand, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
The need for my care. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
’Cause I’m a woman </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenally. </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Phenomenal woman, </div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
That’s me.</div>
<div class="content-block" style="line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
<br /></div>
<div class="content-block" style="color: #051016; font-size: 16px; line-height: 1.4; padding: 2px 8px;">
Maya Angelou, “Phenomenal Woman” from <span style="font-style: italic;">And Still I Rise.</span></div>
<br />
<br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-30005979551823281222017-05-03T23:18:00.002+05:302017-05-03T23:18:52.002+05:30सिद्धार्थ कवडीवाले , हल्ली फार डेंजर असतंहल्ली फार डेंजर असतं<br />
<br />
निळ्या रंगाची बंदूक घेऊन<br />
गढूळलेल्या डोळ्यांचा माणूस<br />
सतत आपल्या पाळतीवर असतो<br />
<br />
टू कीप डॉक्टर अवे म्हणून जराशी हिमालयन सफरचंदे<br />
झूम बराबर झूम च्या आनंदी तालावर<br />
नाचवावीत डोक्यावर<br />
तर<br />
निळ्या बंदुकीचं टारगट तोंड वळलेलं दिसतं<br />
आपल्याच मोहरलेल्या डोक्याकडे<br />
<br />
काचपेट्यांच्या शीतल मायेतून अंधाऱ्या ओव्हरब्रिज कडे जाताना गॉशियन आकारातल्या भीतीला<br />
दटावण्यासाठी आपण जेव्हा करत असतो<br />
भीमरूपी महारुद्राचं आणि अनोव्हीय नियमांचं फ्युजन,<br />
पहाऱ्यावर असतेच<br />
रोखून पाहणाऱ्या गढूळलेल्या डोळ्यांची जोडी<br />
<br />
शुन्य-एक-शुन्य-एक-शुन्य-एक-शुन्य-एक स्वरांचा<br />
तीव्र निषाद लावलेल्या पावसाचा फायदा घेऊन<br />
आपण गर्दीत मिसळू पाहतो<br />
तोंडाला पाने पुसणाऱ्या माणसांच्या<br />
तेव्हा शेजारून जाणारा कुणी गुणगुणत जातो<br />
गर्दीत गारद्यांच्या..<br />
आणि बंदुकीची निळसर नळी बोटांना हलकेच दंश करून अदृश्य होते<br />
<br />
हल्ली फार डेंजर असतं<br />
माणसांची सर्वत्र झडती घ्यायला हवी असं म्हणत<br />
आपण खसाखसा चेहरा पुसत आरसा बघतो<br />
आणि कंबरेला खोचलेली निळ्या रंगाची बंदूक<br />
मेजावर ठेवून<br />
झोपायला जातोSamvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-12688015857356952882017-03-18T15:39:00.000+05:302017-03-18T15:39:10.705+05:30उसंत नसलेल्या वर्तमानाच्या कथा <br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">कविता आणि कादंबरी या साहित्य प्रकारांना त्यांच्या अंगभुत रचनेमुळे मांडणीच्या
ठाशीवतेपासून<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>एक प्रकारचे संरक्षण लाभलेले
असते. झाडांतून दुपारच्या प्रहरी झरणाऱ्या कवडश्यांच्या साऊलखुणांभोवती चौकट आखता येऊ
शकते पण त्या चौकटीच्या आत काय घडेल याला मर्यादा नाहीत. कुठल्याही कादंबरीच्या मांडणीत
पात्रे</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">त्यांचे परस्परांशी संबंध</span>, <span lang="HI">त्या पात्रांमागचा भुगोल</span>, <span lang="HI">काळाची रचना आणि अशी अनेक टोके
तर असतातच शिवाय त्या टोकांना जोडू पाहाणाऱ्या असंख्य प्रवाहांच्या शक्यताही त्या कादंबरीची
मांडण ठरविते. कवितेच्या बाबतीत बोलायचे तर तिच्या मांडणीचे अवकाश मर्यादित असले तरी
शब्दकळा</span>, <span lang="HI">छंद</span>, <span lang="HI">संदिग्धता</span>, <span lang="HI">उपमा</span>, <span lang="HI">उत्प्रेक्षा</span>, <span lang="HI">कविचे वैयक्तिक
भाष्य यांच्या मदतीने कवी कवितेची मांडण लवचिक ठेवू शकतो. <o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">कथेला हे स्वातंत्र्य नाही. कविता आणि कादंबरी यांच्या तुलनेत कथेचे प्रतल मर्यादित
असते आणि त्याचमुळेच तिची रचना नेमकी असावी लागते. लेखाच्या सुरुवातीलाच हा उहापोह
करण्याचे कारण म्हणजे प्रणव सखदेव-कवी ते प्रणव सखदेव-कथाकार म्हणून मांडणीच्या या
आव्हानाला कसा सामोरा जातो हा माझ्यापुरता थोडासा कुतुहलाचा विषय होता. २०१६ मध्ये
विविध दिवाळी अंकात प्रणवच्या खालील कथा प्रकाशित झाल्या- <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">अभ्र्यांमधे दडलेलं फॅन्ड्री-
युगांतर<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">अॅबॉर्शन-संवाद<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">अॅडॉप्शन- शब्दोत्सव<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">’मूल’प्रश्न- अंतर्नाद<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">भाजीवाला-अक्षरअयान<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">हिरवे पक्षी- माऊस<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-list: l0 level1 lfo1; mso-pagination: none; text-indent: 0in;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "symbol"; font-size: 12pt;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font-size-adjust: none; font-stretch: normal; font: 7pt/normal "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">नाभितून उगवून आलेल्या
वृक्षाचं रहस्य- इत्यादी<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">’हिरवे पक्षी’ ही लहान मुलांसाठी लिहीलेली कथा या लेखाच्या चौकटीतून मी वगळलेली
आहे.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>’नाभितून उगवून आलेल्या वृक्षाचं रहस्य’
या कथेवर थोडेसे स्वतंत्र भाष्य मला आवश्यक वाटते त्यामुळे आवश्य़क तेथे मी या कथेचा
स्वतंत्र उच्चार करेनच.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">प्रणवच्या कथांचा तोंडावळा हा पुर्णपणे शहरी आहे. यातली पात्रे सॅलडबार</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">मल्टीप्लेक्स मध्ये जातात</span>, <span lang="HI">लिव्ह-ईन रिलेशनशीपमध्ये
राहातात. त्यांची भाषा पुस्तकी तर नाहीच पण ती शुद्ध असावी हा ही हट्ट लेखक धरत नाही.
जवळ जवळ प्रत्येक कथेमध्ये</span>, <span lang="HI">हल्ली जणू नैसर्गिक झाले असावे</span>,
<span lang="HI">असे इंग्रजी येते. क्वचित अपवाद सोडले तर भाषेची ही भेसळ (हल्ली) डोळ्यांना
खुपत नाही. त्या अर्थाने ही कथा ताज्या पिढीची आहे. कथांचा हा ताजेपणा</span>, <span lang="HI">तरुणपणा फक्त भाषेपुरता मर्यादित नाही. या कथांमधील पात्रे सर्वसाधारण २६-३२
ची भासतात</span>, <span lang="HI">त्यांचे विचार</span>, <span lang="HI">प्रतिक्रिया</span>,
<span lang="HI">दैनिक व्यवहार हे या पिढीशी समांतर आहेत. हे महत्वाचे आहे कारण मराठीमधील
बहुसंख्य प्रस्थापित लेखन हे काळाच्या दोनेक पिढ्या मागे असते आणि त्यामुळे चलनात असणारी
पिढी नवी मराठी पुस्तके फारशी वाचत नाही. एका अर्थाने चेतन भगतने जश्या तरुणाईच्या
कथा सांगून तरुण वाचकवर्ग काबीज केला</span>, <span lang="HI">प्रणवच्या कथांसाठी ही
शक्यता नाकारता येत नाही. चेतन भगतशी तुलना ही अशी आणि एव्हढीच</span>, <span lang="HI">त्याच्या मागे पुढे न लिहीलेले कसलेही शब्द कुणी वाचण्याचा प्रयत्न करु नये!
<o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">प्रणवने या कथा वेगवेगळ्या दिवाळी अंकांसाठी लिहीलेल्या आहेत. दिवाळी अंक वाचताना
ईतर साहित्यासोबत याही कथा वाचल्या गेल्या असतील</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">काही लोकांनी विविध अंकामधून प्रणवच्या एकापेक्षा जास्त कथाही वाचल्या असतील.
पण जेव्हा मी (पहिल्या) पाच कथा सलग वाचल्या तेव्हा या कथांमध्ये मला एक ठराविक साचा
आढळला. मी कथांमधली पात्रे तरुण असल्याचा उल्लेख आधी केलाच आहे. या शिवाय बहुतेक कथांमधली
पात्रे ही उच्चशिक्षीत</span>, <span lang="HI">नौकरी करणारी आणि डींक (डबल ईनकम-नो किड्स)
आहेत. त्यांचं डींक असणं हा योगायोग नाही</span>, <span lang="HI">ही त्या कथांमधली महत्वाची
घटना आहे</span>, <span lang="HI">मुल नसणे/ न होणे/ नको असणे याभोवती या कथा फिरतात.
त्यामुळे या कथा सलग वाचताना</span>, <span lang="HI">पात्रांची नावे वेगळी असली तरीही</span>,
<span lang="HI">आपण त्याच त्या व्यक्तींच्या आयुष्यात घडणाऱ्या विविध घटना वाचतो आहोत
की काय हा प्रश्न पडतो. शिवाय कथांचा तोंडावळा</span>, <span lang="HI">पात्रांची भाषा</span>,
<span lang="HI">आणि अंतरप्रवाहाचा पोत या गुणसुत्रांची रचना सर्वच कथांमध्ये सारखीच
दिसते.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>यातला धोका लेखकाला ओळखता आला पाहीजे.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>वाचकाचा लंबक "गीत वही गातां हुं" ते
"सकाळपासून रात्रीपर्यंत तेच ते!! तेच ते!!"<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>या दोन टोकांमध्ये कधी झुलेल हे सांगता येणे कठीण.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">चांगल्या कथांची काही गुणवैशिष्ट्ये सांगीतली जातात. त्यातले एक म्हणजे कथाबीजाचे
सच्चेपण. या कसोटीवर मी लेखकाला पैकीच्या पैकी गुण देऊ शकतो. ज्या प्रकारचे कथाबीज
रुजवीत या कथा पुढे जातात</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">ते मराठीत फारसे प्रचलित नाही. हा धागा मी परत
आधी सांगीतलेल्या मुद्द्याशी जोडून देतो. हे कथाबीज "आजच्या" काळातील-
"वर्तमान" काळातील आहे. मला या कथा वाचताना कुठेतरी गंगाधर गाडगीळांच्या
कथा आठवत राहील्या</span>, <span lang="HI">त्याही कथा तेव्हाच्या वर्तमान काळाशी समांतर
होत्या. उदाहरणच घ्यायचे झाले तर "अभ्र्यांमधे दडलेलं फॅन्ड्री" या कथेचे
घेऊ. दिसेल त्याचे किंवा दिसु तसे स्वतःचे फोटो सतत फेसबुक करणे</span>, <span lang="HI">त्यावर लोकांची मत-मतांतरे हा भाग कथेत सुरेख दृष्य झालेला आहे. डिजीटल उश्या
आणि आपल्या जगण्याचे हिस्से सामाजिक करीत जाणे यातला विरोधाभास ठसठशीत नसला तरीही तो
नेमका हवा तेव्हढाच अंतर्प्रवाही आहे. पण-- पण त्याचवेळी या सगळ्याशी गुंतू पाहाणारा
फॅन्ड्रीचा धागा विसविशीत राहातो. हा ’पण’ फार महत्वाचा आहे. थोडेसे कठोर होऊन सांगावे
लागेल पण कथाबीजांचे सच्चेपण प्रणवने पुर्णपणे फुलवलेले नाही.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>यातील अनेक कथाबीजात फुलण्याच्या अजून खुप शक्यता
आहेत पण त्या शक्यता</span>, <span lang="HI">का कोण जाणे</span>, <span lang="HI">नीट
चाचपल्या गेल्या नाहीत ही माझी मोठी तक्रार आहे. अपवाद "नाभितून उगवून आलेल्या
वृक्षाचं रहस्य". प्रतिभा</span>, <span lang="HI">चमकदार कल्पना <b>आणि इन्स्टंट
प्रतिक्रिया</b> हे मिश्रण चांगल्या लेखकासाठी घातक आहे आणि उसंत नसलेल्या या काळात
सामाजिक माध्यमातून व्यक्त होणाऱ्या प्रत्येक लेखकासाठी हा धोका आहे. कथा फुलण्यासाठी
तिला जेव्हढा वेळ लागु शकतो</span>, <span lang="HI">तेव्हढा वेळ लेखकाने तिला द्यायलाच
हवा.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">कथा या वाङमय प्रकाराचा तोकडा जीव पाहाता</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">त्यात
पात्रांची जत्रा फारशी अपेक्षित नसते. प्रणवच्याही कथा प्रामुख्याने दोनच पात्रांभोवती
गुंफलेल्या दिसतात</span>, <span lang="HI">पुरुष आणि स्त्री. या पात्रांमध्ये नवरा-बायको
हे इतपत साधं (!) नातं आहे. कथांचे स्वरुप फॅन्टसी नसल्याने (अपवाद ’भाजीवाला’) त्यात
कसले चमत्कार अपेक्षित नाहीत. तरुणाईच्या कथा असल्याने लैंगिकतेचे संदर्भ येतात पण
ते कथेचा डोलारा पेलत नाहीत. (तर मग) कथा फुलण्यासाठी लागणारा विरोधाभास हा प्रणवने
पात्रांच्या भुमिकांमधून उभा केला आहे. त्याची पात्रे अगदीच काळी-पांढरी नसली तरी ती
बऱ्याच अंशी यीन-यांग प्रकारातली आहेत. एकमेकांना<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>छेदत जाणाऱ्या बौद्धीक भुमिका घेणे</span>, <span lang="HI">स्वभावामधल्या टोचणाऱ्या
कोपऱ्यांना धार आणणे आणि तरीही एकमेकांना पुरक असणे ही खास यीन-यांग लक्षणे कथांमध्ये
उघड दिसतात. कथेची अशी रचना सोपी नसते. पात्रांच्या स्वभावातले कंगोरे हे हवे तेव्हढेच
टोचरे<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ठेवले नाहीत तर ते कर्कश्य तरी होतात
किंवा बोथट आणि निरुपयोगी तरी. हा तोल लेखकाने खासच सांभाळला आहे. त्याची गडबड उडते
जेव्हा त्याची पात्रे बौद्धीक भुमिका घेऊ पाहातात तेव्हा.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>मुख्यतः दोनच पात्रे</span>, <span lang="HI">त्यांची
विशिष्ट रचना आणि बेताचे नेपथ्य या रचनेमुळे प्रणवच्या पात्रांना वारंवार बौद्धीक भुमिका
घ्याव्या लागतात आणि एकदा का अश्या भुमिका घेतल्या की त्यांचे समर्थन आणि विश्लेषण
करणे ओघानेच आले. एका वळणावर कथांमधल्या पात्रांनी वारंवार बौद्धीक भुमिका घेणे कथेच्या
प्रवाहाला मारक तर ठरतेच पण वाचताना उगाच जड आणि कंटाळवाणेही वाटते. उदा. ’मूल’प्रश्न
मधला हा छोटा प्रसंग- <o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-XvMieTKr700/WM0GrDN7QjI/AAAAAAAACQ8/XA1Kg_bocmIRmCjy7hcrFQB93G0zOCh1ACLcB/s1600/Capture.PNG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="184" src="https://4.bp.blogspot.com/-XvMieTKr700/WM0GrDN7QjI/AAAAAAAACQ8/XA1Kg_bocmIRmCjy7hcrFQB93G0zOCh1ACLcB/s640/Capture.PNG" width="640" /></a></div>
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><!--[if gte vml 1]><v:shapetype id="_x0000_t75"
coordsize="21600,21600" o:spt="75" o:preferrelative="t" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe"
filled="f" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter"/>
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0"/>
<v:f eqn="sum @0 1 0"/>
<v:f eqn="sum 0 0 @1"/>
<v:f eqn="prod @2 1 2"/>
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth"/>
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight"/>
<v:f eqn="sum @0 0 1"/>
<v:f eqn="prod @6 1 2"/>
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth"/>
<v:f eqn="sum @8 21600 0"/>
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight"/>
<v:f eqn="sum @10 21600 0"/>
</v:formulas>
<v:path o:extrusionok="f" gradientshapeok="t" o:connecttype="rect"/>
<o:lock v:ext="edit" aspectratio="t"/>
</v:shapetype><v:shape id="Picture_x0020_1" o:spid="_x0000_i1025" type="#_x0000_t75"
style='width:516.75pt;height:141.75pt;visibility:visible;mso-wrap-style:square'>
<v:imagedata src="file:///C:\Users\samvedg\AppData\Local\Temp\msohtmlclip1\01\clip_image001.png"
o:title=""/>
</v:shape><![endif]--><!--[if !vml]--><!--[endif]--></span><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span><br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0in 0in 0pt; mso-layout-grid-align: none; mso-pagination: none;">
<a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><span lang="HI" style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">या सगळ्या कथांमधून मला आवडलेली कथा म्हणजे ’नाभितून उगवून आलेल्या वृक्षाचं रहस्य’.
माझ्या मते कथाबांधणीतील हा एक वेगळा</span><span style="font-family: "nirmala ui" , sans-serif; font-size: 12pt;">, <span lang="HI">महत्वाचा
आणि जवळ जवळ यशस्वी प्रयोग आहे. कथाकल्पना</span>, <span lang="HI">निवेदनातला खेळ</span>,
<span lang="HI">कथेची गुंफण</span>,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span lang="HI">काळाचे प्रवाह आणि कथा फुलायला घेतलेले निवांतपण ही या कथेची बलस्थाने. थोडेसे
धाडसी विधान असले तरी या कथेचे वर्णन मी भाऊ पाध्ये व्हाया खानोलकर असे करेन. या कथेतून
कवी-प्रणव सखदेव वेगळा काढता येत नाही आणि तो काढू ही नये. <o:p></o:p></span></span></div>
Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-74214355558902532017-03-13T14:27:00.001+05:302017-03-13T14:27:07.796+05:30हे राम...विराम "?;.’आटपाट नगर होतं<br />सुरुवात वाचून गोष्ट वाचणं बंद कराल तर तुमचा मोबाईल किंवा लॅपटॉप क्षणोक्षणी तरलावस्थेत जाऊन तुम्हाला त्याच्या पायावर लोळण घ्यायला भाग पाडेल<br />डी-धमक्या म्हणजे डिजीटल-धमक्यांचा तुमच्यावर परिणाम होतोय असं समजून पुढे चला<br />हं <br />तर <br />आटपाट नगर होतं आणि म्हणजेच जुना काळ होता असं नव्हे<br />या गोष्टीत आपण काळाचा एक आडवा काप काढला आहे<br />म्हणजे कसं की काळाचे उभे कप्पे असतात जसं की अठरावं शतकं किंवा एकविसावं शतकं वगैरे वगैरे<br />पण काळाचा आडवा काप काढला की कुठल्याही काळातल्या कुठच्याही घटना आपण एका प्रतलात आणू शकतो<br />उदाहरणार्थ प्रभु रामचंद्र (जुना काळ) विमानाने (नवा काळ) लंकेला गेले किंवा सुवर्णलंकारांकीत नगरसेवकाची (नवा काळ) पुस्तकतुला (जुना काळ) वगैरे<br />तुमचा काल-अवकाश अश्या संकल्पनांचा अभ्यास नसणारच तर आता या उदाहरणांवरुन तुम्हाला काळाचा आडवा काप म्हणजे काय याचा अंदाज आला असेल<br />असो<br />तर आटपाट नगरात वसंत मंगेश गोडघाटे नावाचा राजा होता आणि महत्वाचं म्हणजे तो पार्टटाईम कवीदेखिल होता<br />म्हणजेच वमंगो राजा भावनाप्रधान वगैरे असतो<br />भावनाप्रधान कलावंत आणि राजा या डेडली कॉम्बिनेशनवर संशय असणाऱ्या पापी लोकांनी चित्रकार अडॉल्फ हिटलर याचे स्मरण करावे<br />तर वमंगोचा कारभार बरा सुरु होता म्हणजे वेळच्या वेळी करबिर मिळणे किंवा क्वचित डुगना लगान इत्यादी<br />पण मग प्रथेप्रमाणे दोनेक वर्ष भीषण दुष्काळ पडला<br />मंत्र्यांनी रोजगार हमी योजना आखली आणि भावनाप्रधान वमंगोनं कविता लिहील्या<br />या सगळ्या भानगडीत वमंगोचा मोठा कविता संग्रह छापून आला आणि मंत्र्याच्या विविध योजना राबवून झाल्या<br />या सगळ्याचं मिळून एक भलं मोठ्ठं बील आलं आणि मग पैश्यांचादेखिल दुष्काळ पडला<br />आता टिग्ना लगान लावून चालणार नसतो तेव्हा वमंगोनं स्वतःचा वैयक्तिक खजिना नीट दडवून ठेवला आणि बॅंकेकडे लोनचं ऍप्लिकेशन पाठवलं<br />बॅंकेनं डोळ्यात तेल घालून ऍप्लिकेशन तपासलं कारण कवीला कर्ज देणं डेन्जर आणि महाराजाला कर्ज देणं महाडेन्जर <br />बॅंकेतले जाणकार असलं कर्ज मंजूर करण्याला किंग फिश्यर रोग झाला असंही म्हणतात<br />पण वमंगोची गोष्टच वेगळी<br />बॅंक चक्क हसत हसत वमंगोसाठी सुवर्णमुद्रा घेऊन घरी आली<br />महाराज तुमच्या ऍप्लिकेशन नुसार आम्ही या १००० सुवर्णमुद्रा तुम्हाला कर्जाऊ देत आहोत<br />अहो पण मी तर १००००० सुवर्णमुद्रा मागितल्या होत्या<br />छे हो महाराज हे बघा तुमचं ऍप्लिकेशन यात स्पष्ट लिहिलय १०००.०० सुवर्णमुद्रा <br />आम्ही तर कुतूहल म्हणून हिशोबही केला की कविता संग्रहाच्या खपून खपून जेमतेम २०० प्रती खपतात आणि एका प्रतीचा खर्च ५ मुद्रा अश्या महाराजांना १००० मुद्रा लागणार<br />मोठ्या कष्टानं वमंगोनं आपला राग आवरला <br />मला कवितासंग्रहासाठी कर्ज नको होतं तर राज्यासाठी हवं होतं आणि ही १०००.०० सुवर्णमुद्रा भानगड मला नाही कळाली<br />टिंबाचं ते इतकं काय कौतूक<br />असेल पडलं चुकून आकड्यांच्या मध्यात<br />क्षमा असावी महाराज<br />विरामचिन्हांबद्दल इतकं कॅज्युअल राहून चालत नसतं<br />हा विशिष्ट अधिकारी भाषेत एम ए करुन बॅंकेत पिओच्या परिक्षा देऊन लागलेला असतो<br />चलं आजी खाऊ या या वाक्यात नातू आजीला काही तरी खाण्याचा आग्रह करतो आहे की हा नातू त्याच्याच सारख्या दुसऱ्या नरभक्षक माणसाला आपली आजी खाण्याची ऑफर देत आहे हे या वाक्यात विरामचिन्ह कुठं आहे यावर अवलंबून आहे<br />बघितलंत किती पॉवरफुल असतात विरामचिन्हं<br />महाराजांनी १०० कोरडे मनातल्या मनात मोजले आणि १००० तर १००० सुवर्णमुद्रा घेऊन भाषेत एम ए केलेल्या अधिकाऱ्याला निरोप दिला<br />अशी बावळट चूक आपल्याकडून कशी झाली याचा विचार करत वमंगो रात्रभर अस्वस्थ झोपला<br />नाश्ता घ्यावा महाराज<br />काय आहे आज<br />काजु पुलाव<br />वमंगोनी साडेसात काजु मोजून काढले<br />त्यांचा विरामचिन्हासारखा आकार वमंगोला खिजवत होता<br />बल्लवा हे साडेसात कॉमे म्हणजे ते आपले काजु काढले तर या भाताला काय म्हणशील<br />फोडणीचा भात महाराज<br />गळ्यात मोत्यांची माळ असती तर याच क्षणी ती तुला बहाल करतो बल्लवा<br />मला रात्रभर जे सुचलं नाही ते तू किती सहजगत्या बोललास<br />रोजच्या लिहिण्यातली विरामचिन्हं काढली तर त्या भाषेचा सगळा तोलच चालला जाईल<br />वमंगोनं ताबडतोब दरबार भरवला आणि विद्वानांना पाचारण केलं<br />एका टिंबापाई जे आम्ही गमावलं ते आम्ही त्यातूनच कमावणार<br />या पुढे प्रत्येक विरामचिन्हाच्या वापरावर अधिभार लावावा असा आमचा मानस आहे पण हा बेत अंमलात कसा आणावा हे काही उमगत नाही<br />तर्हेवाईकपणा हा कलावंताचा कमावलेला आणि राजाचा जन्मजात अधिकार असतो<br />दरबारात जमलेल्या सर्व गुणीजनांनी डोकं खाजवूनही त्यांना सहज उत्तर काही मिळालं नाही<br />एक दिवस मात्र दरबारात बल्लु फाटक नावाचा माणूस उगवला<br />बारकीमो नावाच्या त्याच्या कंपनीत तो पाट्या तयार करे<br />बल्लुने वमंगोला अशी ऑफर दिली ज्याला वमंगो नाही म्हणूच शकला नाही<br />यापुढे वमंगोच्या राज्यात लिहीण्यासाठी फक्त आणि फक्त बारकीमोच्याच पाट्या वापरल्या जातील आणि विकल्या गेलेल्या प्रत्येक पाटीमागे वमंगोला विरामचिन्हांवरचा अधिभार मिळेल<br />फाटकांच्या पाट्या दिसायला सुरेख आणि वागवायला हलक्या आणि अक्षर तर बर्गेंच्या पाटीपेक्षा सुरेख उमटायचं<br />लेखक म्हणू नका, विद्यार्थी म्हणू नका, कारकुन म्हणू नका, मिलीट्रीतला जनरल म्हणू नका सगळे सगळे बारकीमोच्याच पाट्या वापरु लागले<br />वर्षांमागून वर्षे गेली पण कंत्राटी रस्त्यावरचा टोल कधी संपूच नये तसाच हा विरामचिन्हांवरचा अधिभार काही हटलाच नाही<br />वमंगोचा खजिना दुथडी भरुन वाहु लागला म्हणावं तर फाटकांच्या संपतीचे ढिगारे हिमालयाच्या उंचीचे झाल्याच्या चर्चा होत<br />सुख अंगात मुरु लागलं की अस्वस्थतेची कलमं रुजत नाहीत म्हणे<br />लोकांना बारकीमोच्या पाट्यांच्या सहजतेची आणि अपरिहार्यतेची इतकी सवय झाली की त्यांना अधिभाराचा जाच असा वाटेनासा झाला<br />पण समय बहोत बलवान होता है मेरे भाई<br />फाटकांच्या हे करु नका आणि ते तसंच करा किंवा याचे वेगळे पैसे द्या या मनमानीला काही लोक वैतागले आणि त्यांनी बारकीमोच्या पाट्यांसारख्या पाट्या तयार केल्या<br />बारकीमोपेक्षा या पाट्या रंगीबेरंगी आणि अमिबीय आकारात यायच्या आणि सर्वात महत्वाचं म्हणजे चकटफू<br />फुकट मिळालं तर वीष ही खाणाऱ्या राज्यात आख्खी पाटी फुकट मिळते म्हटल्यावर लोकांनी या नव्या पाट्यांवर दणकून उड्या टाकल्या<br />शिवाय या पाट्यांची नावं तरी कोण चविष्ट<br />कधी हिमक्रीम तर कधी बुढी के बाल<br />लाळेचा नुस्ता महापूर<br />बारकीमोच्या पाट्यांवर वाढलेल्या पिढीपेक्षा नवी आलेली पिढी एकाचवेळी बहुसामाजिक आणि तरीही मितभाषी होती<br />या पिढीचं गप्पाष्टक सख्खे मित्र आणि शेजारी आणि नातेवाईक यांच्या पुरतं मर्यादित न राहाता देश आणि स्थळ काळ ओलांडून गेलेलं<br />बघावं तेव्हा हे पाटीला पाटी लावून उभेच<br />आणि स्थळ काळाशी स्पर्धा करायची तर लिहीण्याला विचारांचा वेग हवा<br />एकाचवेळी शेकडो न् हजारो न् करोडो लोकांशी बोलायचं तर भाषा लिपीच्या पल्याड जायला हवी<br />अशिक्षीत न् अर्धशिक्षित न् सुशिक्षित अश्या खिचडीशी बोलायचं तर विरामचिन्हं आणि व्याकरणाच्या जंजाळातून सुटका हवीच<br />नव्या पिढीनं नवी वेगवान भाषा रुजवली<br />लोल न् वाद्फ न् लमो न् काय काय<br />नव्या पिढीनं भाषेच्या जुन्या सीमा मिटवल्या <br />:) :( :/ न् काय काय<br />निरक्षर आणि साक्षर आणि अशिक्षित आणि सुशिक्षित यांच्या दरम्यान संभाषणाच्या अखंड कोसळत्या प्रवाहात<br />वमंगोच्या डोळ्यादेखत अनेक विरामचिन्हांनी हे राम म्हटलं<br />संस्थानं बुडाली आणि राजे बुडाले<br />वमंगोसारखे कवीही बुडाले<br />कर्कश्श शांततेच्या गोंधळात<br />चष्मिष कावळे भुर्र उडाले<br /><br /><br />आणि तुम्हाला उगाच वाटतं की आटपाट नगर होतं अशी सुरुवात असलेल्या गोष्टीचा शेवट साठा उत्तराची कहाणी पाचा उत्तरी सुफळ संपूर्ण असाच होणार<br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-75938918010409489012016-12-17T06:54:00.001+05:302016-12-17T06:54:20.929+05:30न-लिहीण्याची कवितायेऊ नका<br />
सांगूनही शब्द ऎकत नाहीत.<br />
अर्थान्वेषी छटांचे पलीते नाचवत<br />
शब्द<br />
पापण्यांवरुन घरंगळतात<br />
आणि<br />
लूचत राहातात डोळ्यांमधल्या काळ्या सूर्यांना<br />
<br />
उताविळ माझ्या बोटांमधून<br />
झरझर झरतात<br />
उताविळ तुझ्या बाजारात<br />
संदर्भांची वस्त्रे फेडून<br />
ऊठवळ<br />
शब्द<br />
नागवे होतात<br />
<br />
अझदारी!<br />
बोथट चवीचे शब्द उन्मादात घेरतात<br />
छाती पिटत<br />
भोसकत राहातात<br />
उखाणातल्या तेविसाव्या श्रुतीला<br />
साजिरा मातम अझदारी...<br />
डोळ्यात मिटून घेतलेल्या काळ्या सूर्याचा<br />
साजिरा मातम अझदारी...<br />
दिवंगत दिगंबर अर्थाचाSamvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-37310814989266154882016-11-19T13:38:00.001+05:302016-11-19T13:38:25.223+05:30टोगो आणि ज्येनुफी बॉईज<span lang="HI">॥<span style="font-family: Mangal;"> </span>१<span style="font-family: Mangal;"> </span>॥<br />
<br />
एखाद्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>वास्तुचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>चेहरामोहरा<span style="font-family: Mangal;"> </span>हळु<span style="font-family: Mangal;"> </span>हळु<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहाणाऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>माणसांसारखा<span style="font-family: Mangal;"> </span>होत<span style="font-family: Mangal;"> </span>जातो<span style="font-family: Mangal;">. </span>नुक्तंच<span style="font-family: Mangal;"> </span>लग्न<span style="font-family: Mangal;"> </span>झालेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुण्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>नववधूची<span style="font-family: Mangal;"> </span>वास्तु<span style="font-family: Mangal;"> </span>अंगावर<span style="font-family: Mangal;"> </span>रंगांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>उधळण<span style="font-family: Mangal;"> </span>मिरवत<span style="font-family: Mangal;"> </span>असते<span style="font-family: Mangal;">, </span>तिचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>नवथरपण<span style="font-family: Mangal;">, </span>तिची<span style="font-family: Mangal;"> </span>अनाघ्रात<span style="font-family: Mangal;"> </span>वळणे<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुठल्याशा<span style="font-family: Mangal;"> </span>चुकार<span style="font-family: Mangal;"> </span>क्षणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>झट्कन<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिसून<span style="font-family: Mangal;"> </span>येतात<span style="font-family: Mangal;">. </span>एखादं<span style="font-family: Mangal;"> </span>रोपटं<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुणाला<span style="font-family: Mangal;"> </span>न<span style="font-family: Mangal;"> </span>जुमानता<span style="font-family: Mangal;"> </span>सज्ज्याच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>तळातून<span style="font-family: Mangal;"> </span>उगवतं<span style="font-family: Mangal;">, </span>ढासळत<span style="font-family: Mangal;"> </span>चाललेला<span style="font-family: Mangal;"> </span>एखादा<span style="font-family: Mangal;"> </span>अनवट<span style="font-family: Mangal;"> </span>चीरा<span style="font-family: Mangal;"> </span>जीवाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>आकांतानी<span style="font-family: Mangal;"> </span>निर्जीव<span style="font-family: Mangal;"> </span>चुनखडीत<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोटं<span style="font-family: Mangal;"> </span>रुतवु<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाहातो<span style="font-family: Mangal;">, </span>अश्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>वास्तूत<span style="font-family: Mangal;"> </span>लांबलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>सावल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पेलत<span style="font-family: Mangal;"> </span>जीर्ण<span style="font-family: Mangal;"> </span>वृद्ध<span style="font-family: Mangal;"> </span>तगून<span style="font-family: Mangal;"> </span>असतात<span style="font-family: Mangal;">. </span>महालांचंही<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसंच<span style="font-family: Mangal;"> </span>असतं<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>चेहऱ्यावर<span style="font-family: Mangal;"> </span>उमटत<span style="font-family: Mangal;"> </span>नसतात<span style="font-family: Mangal;"> </span>कोणत्याच<span style="font-family: Mangal;"> </span>संवेदना<span style="font-family: Mangal;">, </span>डोळ्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिसत<span style="font-family: Mangal;"> </span>नसतात<span style="font-family: Mangal;"> </span>जीवघेणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>भुयारं<span style="font-family: Mangal;">- </span>त्यांच्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहाणाऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>राजवंशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>अस्तित्वांसारखीच<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यामुळेच<span style="font-family: Mangal;"> </span>सबाला<span style="font-family: Mangal;"> </span>तिच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>महालाची<span style="font-family: Mangal;"> </span>झालेली<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाटणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>हृद्यभंगासारखी<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाटली<span style="font-family: Mangal;">. </span>सबाचा<span style="font-family: Mangal;">, </span>सबाराणीचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाल<span style="font-family: Mangal;"> </span>एकाच<span style="font-family: Mangal;"> </span>देठाला<span style="font-family: Mangal;"> </span>लहडलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन<span style="font-family: Mangal;"> </span>फळांसारखा<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;">. </span>अबोर<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>चिलका<span style="font-family: Mangal;">; </span>आरश्यातल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रतिमा<span style="font-family: Mangal;"> </span>असाव्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसे<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन<span style="font-family: Mangal;"> </span>भव्य<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रासाद<span style="font-family: Mangal;">! </span>त्यांचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>मार्ग<span style="font-family: Mangal;"> </span>वेगळे<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;"> </span>खरे<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>उगमस्थान<span style="font-family: Mangal;"> </span>एकच<span style="font-family: Mangal;"> </span>होतं<span style="font-family: Mangal;">- </span>कमलबिंदु<span style="font-family: Mangal;">. </span>कमलबिंदुशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>येऊन<span style="font-family: Mangal;"> </span>सबाराणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>कोणत्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रासादात<span style="font-family: Mangal;"> </span>असेल<span style="font-family: Mangal;"> </span>याचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>होरा<span style="font-family: Mangal;"> </span>बांधणं<span style="font-family: Mangal;"> </span>हा<span style="font-family: Mangal;"> </span>अगान<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाराजांचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>आवडता<span style="font-family: Mangal;"> </span>खेळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;">. </span>कैकवेळा<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाराजांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>या<span style="font-family: Mangal;"> </span>खेळात<span style="font-family: Mangal;"> </span>हरण्याची<span style="font-family: Mangal;"> </span>भरपाई<span style="font-family: Mangal;"> </span>रत्न<span style="font-family: Mangal;">-</span>मोत्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>केली<span style="font-family: Mangal;"> </span>होती<span style="font-family: Mangal;">. </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>आता<span style="font-family: Mangal;"> </span>चित्रातले<span style="font-family: Mangal;"> </span>रंग<span style="font-family: Mangal;"> </span>फितले<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;">. </span>महाराज<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुठल्याशा<span style="font-family: Mangal;"> </span>कामगिरीवरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>येताना<span style="font-family: Mangal;"> </span>नवी<span style="font-family: Mangal;"> </span>राणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>घेऊन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आले<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;">- </span>रुना<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>चिलका<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाल<span style="font-family: Mangal;"> </span>तिच्यासाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>तयार<span style="font-family: Mangal;"> </span>करावा<span style="font-family: Mangal;"> </span>असा<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाराजांचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>आदेश<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;">. </span>सबाला आपल्या वाढत्या वयाची जाणीव होती, शरीराचं अवघडलेपण महाराजांसोबतच्या एकांतांत हिरमुसलं करुन सोडायचं. उतरणीला लागलेल्या महाराजांना मात्र त्यांच्या पौरुषाच्या कल्पनांना जिवंत ठेवण्यासाठी एका कोवळ्या देहाची गरज होती. नुकत्याच तारुण्यात पदार्पण केलेल्या रुनाराणीकडे महाराजांचा ओढा राहीला तर नवल नव्हतं. सबाचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>नुसता<span style="font-family: Mangal;"> </span>महालच<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्हे<span style="font-family: Mangal;"> </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाराजही<span style="font-family: Mangal;"> </span>आता<span style="font-family: Mangal;"> </span>सवतीसोबत<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाटले<span style="font-family: Mangal;"> </span>गेले<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;">. </span>चिलका<span style="font-family: Mangal;"> </span>महालातली<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रत्येक<span style="font-family: Mangal;"> </span>मौल्यवान<span style="font-family: Mangal;"> </span>गोष्ट<span style="font-family: Mangal;"> </span>सबानं<span style="font-family: Mangal;"> </span>अबोरसाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>ओरबाडून<span style="font-family: Mangal;"> </span>घेतली<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>आठवणींचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>काय<span style="font-family: Mangal;">? </span>चिलका<span style="font-family: Mangal;"> </span>महालातल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>न<span style="font-family: Mangal;"> </span>हलवता<span style="font-family: Mangal;"> </span>येणाऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>काही<span style="font-family: Mangal;"> </span>गोष्टी<span style="font-family: Mangal;"> </span>सबाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>द्वेषापाई<span style="font-family: Mangal;"> </span>विद्रूप<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाल्या<span style="font-family: Mangal;">. </span>अबोर<span style="font-family: Mangal;"> </span>महाल<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>बेढब<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मत्सरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिसू<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागला<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
रुना<span style="font-family: Mangal;">, </span>नवी<span style="font-family: Mangal;"> </span>राणी<span style="font-family: Mangal;">, </span>रुढार्थानं<span style="font-family: Mangal;"> </span>देखणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्हती<span style="font-family: Mangal;">. </span>संध्याकाळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>उधळावी<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसा<span style="font-family: Mangal;"> </span>सावळा<span style="font-family: Mangal;"> </span>रंग<span style="font-family: Mangal;">, </span>आवाजात<span style="font-family: Mangal;"> </span>कसला<span style="font-family: Mangal;"> </span>गंधार<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाही<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>डोळे<span style="font-family: Mangal;"> </span>मात्र<span style="font-family: Mangal;"> </span>विलक्षण<span style="font-family: Mangal;"> </span>नितळ<span style="font-family: Mangal;">, </span>बोलके<span style="font-family: Mangal;">. </span>संथ<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रवाही<span style="font-family: Mangal;"> </span>आवाजात<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोलताना<span style="font-family: Mangal;"> </span>तिची<span style="font-family: Mangal;"> </span>दीर्घ<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोटे<span style="font-family: Mangal;"> </span>हवेत<span style="font-family: Mangal;"> </span>लयदार<span style="font-family: Mangal;"> </span>फिरायची<span style="font-family: Mangal;">. </span> ती गरीब घराण्यातून आली होती तरी शिक्षणातून रुजलेल्या शहाणपणासोबत तिच्या देहबोलीत काहीतरी विलक्षण आश्वासक होतं. रुना<span style="font-family: Mangal;"> </span>सोबत<span style="font-family: Mangal;"> </span>कसला<span style="font-family: Mangal;"> </span>लवाजमा<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्हता<span style="font-family: Mangal;">, </span>होता<span style="font-family: Mangal;"> </span>तो<span style="font-family: Mangal;"> </span>फक्त<span style="font-family: Mangal;"> </span>तिचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>भाऊ<span style="font-family: Mangal;">- </span>टोगो<span style="font-family: Mangal;">. </span>टोगोच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>अंगावर<span style="font-family: Mangal;"> </span>कायमच<span style="font-family: Mangal;"> </span>अंधार<span style="font-family: Mangal;"> </span>माळलेली<span style="font-family: Mangal;"> </span>शाल<span style="font-family: Mangal;">, </span>केसांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>चिंधुकल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>सावरायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>कसल्याशा<span style="font-family: Mangal;"> </span>रंगीत<span style="font-family: Mangal;"> </span>मण्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>माळ<span style="font-family: Mangal;">, </span>हातात<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुतोंडी<span style="font-family: Mangal;"> </span>काठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>डोळ्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>हरवलेले<span style="font-family: Mangal;"> </span>भाव<span style="font-family: Mangal;"> </span>असायचे<span style="font-family: Mangal;">. </span>टोगो<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाडांशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोलायचा<span style="font-family: Mangal;">, </span>पक्ष्यांशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>खेळायचा<span style="font-family: Mangal;">, </span>पाण्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाय<span style="font-family: Mangal;"> </span>सोडून<span style="font-family: Mangal;"> </span>तासंतास<span style="font-family: Mangal;"> </span>आकाश<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघत<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहायचा<span style="font-family: Mangal;">. </span>टोगो<span style="font-family: Mangal;"> </span>माणसात<span style="font-family: Mangal;"> </span>असूनही<span style="font-family: Mangal;"> </span>माणसात<span style="font-family: Mangal;"> </span>नसायचा<span style="font-family: Mangal;">.</span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
सबानं<span style="font-family: Mangal;"> </span>सावधपणे<span style="font-family: Mangal;"> </span>या<span style="font-family: Mangal;"> </span>नकोश्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाहुण्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>गणितं<span style="font-family: Mangal;"> </span>मांडायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>सुरुवात<span style="font-family: Mangal;"> </span>केली<span style="font-family: Mangal;">.</span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
<br />
</span>॥<span style="font-family: Mangal;"> </span>२<span style="font-family: Mangal;"> </span>॥<br />
<br />
धर्मग्रंथांचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>जग<span style="font-family: Mangal;"> </span>वेगळं<span style="font-family: Mangal;"> </span>असतं<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रवेश<span style="font-family: Mangal;"> </span>हवा<span style="font-family: Mangal;"> </span>असेल<span style="font-family: Mangal;"> </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>असीम<span style="font-family: Mangal;"> </span>श्रद्धा<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>शरणभाव<span style="font-family: Mangal;"> </span>हवा<span style="font-family: Mangal;">. </span>घरातलं<span style="font-family: Mangal;"> </span>जळमटलेलं<span style="font-family: Mangal;"> </span>धार्मिक<span style="font-family: Mangal;"> </span>वातावरण<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>वयाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>सातव्या<span style="font-family: Mangal;">-</span>आठव्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>वर्षापासून<span style="font-family: Mangal;"> </span>सुरु<span style="font-family: Mangal;"> </span>झालेलं<span style="font-family: Mangal;"> </span>धर्मग्रंथांचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>पठण<span style="font-family: Mangal;"> </span>यामुळे<span style="font-family: Mangal;"> </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयक<span style="font-family: Mangal;"> </span>हे<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन<span style="font-family: Mangal;"> </span>भाऊ<span style="font-family: Mangal;"> </span>लहान<span style="font-family: Mangal;"> </span>वयातच<span style="font-family: Mangal;"> </span>विद्वान<span style="font-family: Mangal;"> </span>म्हणून<span style="font-family: Mangal;"> </span>ओळखले<span style="font-family: Mangal;"> </span>जाऊ<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागले<span style="font-family: Mangal;">. </span>वयाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>एका<span style="font-family: Mangal;"> </span>टप्प्यावर<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांना<span style="font-family: Mangal;"> </span>जाणवलं<span style="font-family: Mangal;"> </span>की<span style="font-family: Mangal;"> </span>पुस्तकातल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>शब्दांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>खोली<span style="font-family: Mangal;"> </span>जोखायची<span style="font-family: Mangal;"> </span>असेल<span style="font-family: Mangal;"> </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुण्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>शहाण्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>गुरुची<span style="font-family: Mangal;"> </span>गरज<span style="font-family: Mangal;"> </span>आहे<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रार्थनास्थळे<span style="font-family: Mangal;"> </span>पालथी<span style="font-family: Mangal;"> </span>घातली<span style="font-family: Mangal;">, </span>वाद<span style="font-family: Mangal;">-</span>विवाद<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्पर्धा<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघितल्या<span style="font-family: Mangal;">, </span>गावोगावच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>महात्म्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>भेटी<span style="font-family: Mangal;"> </span>घेतल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>आत्म्याने<span style="font-family: Mangal;"> </span>कसलेच<span style="font-family: Mangal;"> </span>संकेत<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिले<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाहीत<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांच्याच<span style="font-family: Mangal;"> </span>गावातला<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रमुख<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>अहंकारी<span style="font-family: Mangal;"> </span>धर्मगुरु<span style="font-family: Mangal;"> </span>मफूत<span style="font-family: Mangal;">, </span>ज्याचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रत्येक<span style="font-family: Mangal;"> </span>शब्द<span style="font-family: Mangal;"> </span>झेलायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>अनुयायांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>फौज<span style="font-family: Mangal;"> </span>होती<span style="font-family: Mangal;">, </span>त्याने<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>आमंत्रणाचाही<span style="font-family: Mangal;"> </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयकने<span style="font-family: Mangal;"> </span>नम्रपणे<span style="font-family: Mangal;"> </span>आव्हेर<span style="font-family: Mangal;"> </span>केला<span style="font-family: Mangal;">. </span>रस्ते<span style="font-family: Mangal;"> </span>हरवले<span style="font-family: Mangal;"> </span>की<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>काठाने<span style="font-family: Mangal;"> </span>चालत<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहावे<span style="font-family: Mangal;"> </span>अशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्राचीन<span style="font-family: Mangal;"> </span>म्हण<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्मरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन्ही<span style="font-family: Mangal;"> </span>बंधू<span style="font-family: Mangal;"> </span>एका<span style="font-family: Mangal;"> </span>पहाटेच<span style="font-family: Mangal;"> </span>घर<span style="font-family: Mangal;"> </span>सोडून<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>काठाकाठाने<span style="font-family: Mangal;"> </span>निघाले<span style="font-family: Mangal;">. </span>धुळीने<span style="font-family: Mangal;"> </span>माखलेले<span style="font-family: Mangal;"> </span>असले<span style="font-family: Mangal;"> </span>तरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>चेहऱ्यावरचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>तेज<span style="font-family: Mangal;"> </span>काही<span style="font-family: Mangal;"> </span>लपत<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्हते<span style="font-family: Mangal;">. </span>रस्त्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुण्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>दरवेश्याने<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुर्मिळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>अस्वलांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>केसांचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>पुंजका<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिला<span style="font-family: Mangal;">, </span>कुठे<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुण्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>म्हातारीने<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुपारच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>जेवणाची<span style="font-family: Mangal;"> </span>सोय<span style="font-family: Mangal;"> </span>केली<span style="font-family: Mangal;">, </span>गुंजेच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाल्याचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>चोथा<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>रक्ताळलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पायांभोवती<span style="font-family: Mangal;"> </span>बांधून<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिला<span style="font-family: Mangal;">. </span>प्रवास<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिशाहीन<span style="font-family: Mangal;"> </span>असला<span style="font-family: Mangal;"> </span>तरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>अहेतु<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्हता<span style="font-family: Mangal;">. </span>सूर्य<span style="font-family: Mangal;"> </span>थकला<span style="font-family: Mangal;"> </span>तेव्हाच<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन्ही<span style="font-family: Mangal;"> </span>भावांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाय<span style="font-family: Mangal;"> </span>मोडले<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
एका<span style="font-family: Mangal;"> </span>बाजुला<span style="font-family: Mangal;"> </span>रंगांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पसाऱ्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>सूर्य़<span style="font-family: Mangal;"> </span>मावळत<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;"> </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुसऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>बाजुला<span style="font-family: Mangal;"> </span>काळ्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>जादू<span style="font-family: Mangal;"> </span>सारत<span style="font-family: Mangal;"> </span>चंद्र<span style="font-family: Mangal;"> </span>उगवु<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाहात<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;">. </span>काही<span style="font-family: Mangal;"> </span>तरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>विलक्षण<span style="font-family: Mangal;"> </span>भारावलेपण<span style="font-family: Mangal;"> </span>होतं<span style="font-family: Mangal;"> </span>काळाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रतलात<span style="font-family: Mangal;">. </span>नदीतले<span style="font-family: Mangal;"> </span>मासे<span style="font-family: Mangal;"> </span>संमोहनात<span style="font-family: Mangal;"> </span>असल्यागत<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाण्याच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पृष्ठभागावर<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्थिरावले<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;">, </span>चुकार<span style="font-family: Mangal;"> </span>वासरु<span style="font-family: Mangal;"> </span>डोळ्यांतला<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रलय<span style="font-family: Mangal;"> </span>आवरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>मुकाट<span style="font-family: Mangal;"> </span>उभं<span style="font-family: Mangal;"> </span>होतं<span style="font-family: Mangal;">, </span>काटेरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>झुडूपांमधून<span style="font-family: Mangal;"> </span>भणाणा<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाहाणारा<span style="font-family: Mangal;"> </span>वारा<span style="font-family: Mangal;"> </span>अचानक<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्थिरावला<span style="font-family: Mangal;">. </span>पाठीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>कण्यावरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>वरवर<span style="font-family: Mangal;"> </span>सरकणारी<span style="font-family: Mangal;"> </span>शिरशीरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>दोन्ही<span style="font-family: Mangal;"> </span>भावांना<span style="font-family: Mangal;"> </span>एकाच<span style="font-family: Mangal;"> </span>वेळी<span style="font-family: Mangal;"> </span>जाणवली<span style="font-family: Mangal;"> </span>पण<span style="font-family: Mangal;"> </span>कोणीच<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोलले<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाहीत<span style="font-family: Mangal;">. </span>डॊक्यातले<span style="font-family: Mangal;"> </span>सगळे<span style="font-family: Mangal;"> </span>विचार<span style="font-family: Mangal;">, </span>शब्दांचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>फसवं<span style="font-family: Mangal;"> </span>जंगल<span style="font-family: Mangal;"> </span>उन्मळून<span style="font-family: Mangal;"> </span>पडलं<span style="font-family: Mangal;">, </span>अस्तित्वाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>फाजील<span style="font-family: Mangal;"> </span>अहंकाराची<span style="font-family: Mangal;"> </span>जागा<span style="font-family: Mangal;"> </span>असीम<span style="font-family: Mangal;"> </span>वैश्विकतेनं<span style="font-family: Mangal;"> </span>घेतली<span style="font-family: Mangal;">, </span>काळाची<span style="font-family: Mangal;"> </span>जाणीव<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>अवकाशाचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाश<span style="font-family: Mangal;"> </span>विरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>गेले<span style="font-family: Mangal;">, </span>नात्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>गुंफण<span style="font-family: Mangal;"> </span>नव्याने<span style="font-family: Mangal;"> </span>उमजली<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसा<span style="font-family: Mangal;"> </span>करुणेला<span style="font-family: Mangal;"> </span>नवा<span style="font-family: Mangal;"> </span>अर्थही<span style="font-family: Mangal;"> </span>लाभला<span style="font-family: Mangal;">. </span>जमिनीतून<span style="font-family: Mangal;"> </span>अचानक<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रचंड<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाड<span style="font-family: Mangal;"> </span>उगवावं<span style="font-family: Mangal;">, </span>त्याला<span style="font-family: Mangal;"> </span>अंगभर<span style="font-family: Mangal;"> </span>बहरही<span style="font-family: Mangal;"> </span>फुटावा<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>तितक्याच<span style="font-family: Mangal;"> </span>उन्मनपणे<span style="font-family: Mangal;"> </span>क्षणार्धात<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्याच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>फुलांचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>सडा<span style="font-family: Mangal;"> </span>पडून<span style="font-family: Mangal;"> </span>जावा<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसे<span style="font-family: Mangal;"> </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयक<span style="font-family: Mangal;"> </span>जमिनीवर<span style="font-family: Mangal;"> </span>कोसळले<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
<br />
</span>॥<span style="font-family: Mangal;"> </span>३<span style="font-family: Mangal;"> </span>॥<br />
<br />
काळाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पसाऱ्यातून<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुठलाही<span style="font-family: Mangal;"> </span>काळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>चिमूटभर<span style="font-family: Mangal;"> </span>उचलला<span style="font-family: Mangal;"> </span>तरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>अपऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>श्रद्धावंतांचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>मेळा<span style="font-family: Mangal;"> </span>दिसू<span style="font-family: Mangal;"> </span>शकतो<span style="font-family: Mangal;">. </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयकच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>बाबतीत<span style="font-family: Mangal;"> </span>असंच<span style="font-family: Mangal;"> </span>काहीसं<span style="font-family: Mangal;"> </span>झालं<span style="font-family: Mangal;">. </span>कुणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>म्हणालं<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>रात्री<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>शरीरं<span style="font-family: Mangal;"> </span>तेजःपुंजात<span style="font-family: Mangal;"> </span>चमकत<span style="font-family: Mangal;"> </span>होती<span style="font-family: Mangal;">, </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>म्हणालं<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाण्यानं<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पायाला<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्पर्श<span style="font-family: Mangal;"> </span>करण्यासाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>रात्रीतून<span style="font-family: Mangal;"> </span>पात्र<span style="font-family: Mangal;"> </span>बदललं<span style="font-family: Mangal;">. </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाळवंटात<span style="font-family: Mangal;"> </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयकसाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>तंबू<span style="font-family: Mangal;"> </span>उभा<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहीला<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>भेटायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>येणाऱ्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>झुंबड<span style="font-family: Mangal;"> </span>उडाली<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयकची<span style="font-family: Mangal;"> </span>शिकवण<span style="font-family: Mangal;"> </span>ईतर<span style="font-family: Mangal;"> </span>धर्मगुरुंपेक्षा<span style="font-family: Mangal;"> </span>वेगळी<span style="font-family: Mangal;"> </span>होती<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्वतःत<span style="font-family: Mangal;"> </span>ईश्वराला<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाहायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>सांगीतलं<span style="font-family: Mangal;">, </span>ईश्वरपण<span style="font-family: Mangal;"> </span>भोगण्यासाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>मीपण<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यागायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>सांगीतलं<span style="font-family: Mangal;">, </span>अहंकार<span style="font-family: Mangal;"> </span>करुणेत<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>करुणा<span style="font-family: Mangal;"> </span>अद्वैती<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रेमात<span style="font-family: Mangal;"> </span>बदलायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>सांगीतली<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>सांगीतलं<span style="font-family: Mangal;">, </span>ईश्वराला<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्राप्त<span style="font-family: Mangal;"> </span>करण्यासाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुठल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>धर्मगुरुची<span style="font-family: Mangal;">, </span>कुठल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>नवसाची<span style="font-family: Mangal;">- </span>अर्पणाची<span style="font-family: Mangal;">, </span>उपासतापासाची<span style="font-family: Mangal;"> </span>गरज<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाही<span style="font-family: Mangal;">, </span>ईश्वराला<span style="font-family: Mangal;"> </span>भेटण्यासाठी<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुठल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>तीर्थयात्रेला<span style="font-family: Mangal;">, </span>कुठल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रार्थनास्थळी<span style="font-family: Mangal;"> </span>जावे<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागत<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाही<span style="font-family: Mangal;">. </span>शब्दवेल्हाळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रार्थनांनी<span style="font-family: Mangal;">, </span>स्वरबद्ध<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्तवनांनी<span style="font-family: Mangal;">, </span>अनाहत<span style="font-family: Mangal;"> </span>नादबिंदूंच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्वमग्न<span style="font-family: Mangal;"> </span>नृत्याने<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाळवंटातील<span style="font-family: Mangal;"> </span>वाळूचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>कण<span style="font-family: Mangal;"> </span>न्<span style="font-family: Mangal;"> </span>कण<span style="font-family: Mangal;"> </span>ईश्वरमय<span style="font-family: Mangal;"> </span>होत<span style="font-family: Mangal;"> </span>राहीला<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
धर्माच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुकानातली<span style="font-family: Mangal;"> </span>गर्दी<span style="font-family: Mangal;"> </span>ओसरली<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसे<span style="font-family: Mangal;"> </span>बरेचसे<span style="font-family: Mangal;"> </span>धर्मगुरु<span style="font-family: Mangal;"> </span>बेचैन<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाले<span style="font-family: Mangal;">, </span>त्यांचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>नेतेपण<span style="font-family: Mangal;"> </span>मफूतकडे<span style="font-family: Mangal;"> </span>आलं<span style="font-family: Mangal;">. </span>काही<span style="font-family: Mangal;"> </span>धष्टपुष्ट<span style="font-family: Mangal;"> </span>शिष्यांना<span style="font-family: Mangal;"> </span>गुरुमंत्र<span style="font-family: Mangal;"> </span>देऊन<span style="font-family: Mangal;"> </span>मफूतनं<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांना<span style="font-family: Mangal;"> </span>कामगिरीवर<span style="font-family: Mangal;"> </span>पिटाळलं<span style="font-family: Mangal;">. </span>धर्म<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>हिंसा<span style="font-family: Mangal;"> </span>यांच्यातल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>निद्रीस्त<span style="font-family: Mangal;"> </span>नात्यानं<span style="font-family: Mangal;"> </span>हलकेच<span style="font-family: Mangal;"> </span>कुस<span style="font-family: Mangal;"> </span>पालटली<span style="font-family: Mangal;">. </span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
<br />
</span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयक<span style="font-family: Mangal;"> </span>जमलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>लोकांशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>बोलत<span style="font-family: Mangal;"> </span>होते<span style="font-family: Mangal;"> </span>की<span style="font-family: Mangal;"> </span>तो<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्वसंवाद<span style="font-family: Mangal;"> </span>होता<span style="font-family: Mangal;"> </span>सांगणं<span style="font-family: Mangal;"> </span>कठीण<span style="font-family: Mangal;"> </span>होतं<span style="font-family: Mangal;">. </span>लोकांना<span style="font-family: Mangal;"> </span>आज<span style="font-family: Mangal;"> </span>काही<span style="font-family: Mangal;"> </span>तरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>वेगळं<span style="font-family: Mangal;"> </span>घडतय<span style="font-family: Mangal;"> </span>याची<span style="font-family: Mangal;"> </span>फिकट<span style="font-family: Mangal;"> </span>चाहूल<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागली<span style="font-family: Mangal;"> </span>होती<span style="font-family: Mangal;">. </span>ईश्वराबद्दलची<span style="font-family: Mangal;"> </span>स्तवने<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>बघता<span style="font-family: Mangal;"> </span>निसर्गाच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>गाण्यात<span style="font-family: Mangal;"> </span>रुपांतरीत<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाली<span style="font-family: Mangal;">. </span>आकाश<span style="font-family: Mangal;">-</span>धरणी<span style="font-family: Mangal;">-</span>नदी<span style="font-family: Mangal;">-</span>पहाड<span style="font-family: Mangal;"> </span>यांच्याशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>माणसाचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>असलेलं<span style="font-family: Mangal;"> </span>अदीम<span style="font-family: Mangal;"> </span>नातं<span style="font-family: Mangal;"> </span>गाता<span style="font-family: Mangal;"> </span>गाता<span style="font-family: Mangal;"> </span>कहन<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>मयक<span style="font-family: Mangal;"> </span>हरखुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>नाचायला<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागले<span style="font-family: Mangal;">. </span>त्यांच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>अंगावरचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>पायघोळ<span style="font-family: Mangal;"> </span>डगले<span style="font-family: Mangal;"> </span>लाटेसारखे<span style="font-family: Mangal;"> </span>उसळु<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागले<span style="font-family: Mangal;">, </span>एक<span style="font-family: Mangal;"> </span>हात<span style="font-family: Mangal;"> </span>आकाश<span style="font-family: Mangal;"> </span>पेलता<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाला<span style="font-family: Mangal;"> </span>तर<span style="font-family: Mangal;"> </span>दुसऱ्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>हाताने<span style="font-family: Mangal;"> </span>धरणीचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>तोल<span style="font-family: Mangal;"> </span>सावरला<span style="font-family: Mangal;">, </span>एकमेकांत<span style="font-family: Mangal;"> </span>विरुन<span style="font-family: Mangal;"> </span>जावे<span style="font-family: Mangal;"> </span>तशी<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांची<span style="font-family: Mangal;"> </span>शरीरे<span style="font-family: Mangal;"> </span>एकतत्व<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाली<span style="font-family: Mangal;">, </span>कल्लोळलेल्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>मनःस्थितीत<span style="font-family: Mangal;"> </span>त्यांनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीच्या<span style="font-family: Mangal;"> </span>पात्रात<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रवेश<span style="font-family: Mangal;"> </span>केला<span style="font-family: Mangal;"> </span>आणि<span style="font-family: Mangal;"> </span>सोनेरी<span style="font-family: Mangal;"> </span>वर्ख<span style="font-family: Mangal;"> </span>चढावा<span style="font-family: Mangal;"> </span>तसं<span style="font-family: Mangal;"> </span>नदीचं<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाणी<span style="font-family: Mangal;"> </span>लख्ख<span style="font-family: Mangal;"> </span>चमकू<span style="font-family: Mangal;"> </span>लागलं<span style="font-family: Mangal;">. </span>क्षणभराचा<span style="font-family: Mangal;"> </span>तो<span style="font-family: Mangal;"> </span>चमत्कार<span style="font-family: Mangal;"> </span>पाहून<span style="font-family: Mangal;"> </span>लोक<span style="font-family: Mangal;"> </span>आवाक<span style="font-family: Mangal;"> </span>झाले<span style="font-family: Mangal;">. </span>नेमका<span style="font-family: Mangal;"> </span>तो<span style="font-family: Mangal;"> </span>क्षण<span style="font-family: Mangal;"> </span>साधून<span style="font-family: Mangal;"> </span>मफूतच्या शिष्यांनी लपवलेली शस्त्रे काढली आणि मार्गात येईल त्याला कापत कहन आणि मयकच्या दिशेने मुसंडी मारली. सर्वत्र अराजक मांडलं, लोक एकमेकांना तुडवून वाट फुटेल तिकडे पळू लागले, रक्तमासांचा चिखल नदीत मिसळत गेला तसा पाण्याचा साजरा रंग लाल होऊन गेला. काही शहाण्या लोकांनी स्वतःची पर्वा न करता कहन आणि मयक भोवती कडं केलं आणि त्यांना घेऊन ते नदीचं पात्र पोहून गेले. कहन आणि मयक किती वेळ - किती दिवस पळत राहीले याची त्यांना शुद्ध नव्हती, सोबतची विश्वासु माणसं गळत गेली.<br />
<br />
<br />
<br />
मफूतच्या शिष्यांनी झाला सगळा प्रकार मफूतला सांगीतला. दोन्ही भाऊ जीवानिशी गेले नाहीत हे ऎकून त्याचा संताप झाला खरा पण सोनेरी वर्खाच्या पाण्याचा चमत्कार ऎकून तो जरा विचारात पडला.<br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;"><br />
<br />
</span>॥४॥<br />
<br />
माणसाचं मोठेपण हे संदर्भाच्या चौकटीत बंदीस्त असतं, चौकट बदलली की माणसाची पत आणि प्रतवारी कधीही बदलु शकते. राजघराण्यातल्या व्यक्तीचा रथ निघाला की रस्ते निर्मनुष्य व्हायचे, हा आदर की भिती की आणखी काही हे सांगणं तसं कठीण. राजघराण्याची पद्धत म्हणून सबा राणीच्या रथाच्या मागे-पुढे हातात कोरडा घेऊन धावणारे सेवक मात्र असायचे! <br />
<br />
रुनाचा रथ धूळ उडवत निघाला तेव्हा रस्ते गजबजलेले होते. रुनाला राणीचा कुठला मान मिळू द्यायचा नाही याचं नीटस कारस्थान सबानं काही खास सेवकांमार्फत रचलं होतं. महाराजांचा फारसा सहवास न मिळाल्याने, रुनालाही राणीपणाच्या मान-सन्मानाची पुरेशी कल्पना नव्हती. रुना अजून रुजली नव्हती, तेव्हा तिला रस्त्यावरच्या गलबल्याचं नवल असं वाटलं नाही. रथाच्या मागच्या बाजुला कुठेच पोचण्याची घाई नसलेला टोगो रस्ता न्याहाळत निवांत होता. बाजाराच्या गलबल्यात टोगोनं दुकानांच्या कडेकडेनं चालणाऱ्या दोन व्यक्ती पाहील्या. त्यांनी डोक्यावरुन काळ्या रंगाचं वस्त्र ओढून घेतलं होतं, शरीर धुळकटलेलं, थकलेलं होतं आणि पाय रक्ताळलेले. कुठल्याशा अनामिक ओढीनं टोगोनं रुनाला रथ थांबवुन त्या दोन माणसांबद्दल विचारायला सांगीतलं.फकीरी वृत्तीच्या भावानं काही तरी मागितलं याचा रुनाला कोण आनंद झाला. तिनं सारथ्याला सांगून त्या दोन माणसांना महालात आणण्याची व्यवस्था केली. भितीच्या पलीकडे गेलेल्या कहन आणि मयकने निर्विकार होकार भरला.<br />
<br />
<br />
<br />
चिलका महालाच्या मागे असणाऱ्या बागेत टोगोच्या शोधात कहन आणि मयकने प्रवेश केला. कडकडीत दिवस असूनही महालाभोवती खेळवलेल्या पाण्यामुळे आणि झाडांच्या अगत्यामुळे दिवस सुसह्य होता. अगान महाराजांनी हौसेने लावलेली आमराई फळांनी मोहरली होती. सुरक्षित आणि शांत वातावरणात आल्यावर कहन आणि मयकला ईतक्या दिवसांमध्ये पहील्यांदाच भुकेची जाणीव झाली. हातभर अंतरावर रसाळ फळ दिसत होतं पण बागेच्या मालकाला न विचारता फळ तोडायचं कसं? शेवटी या निसर्गाचा- झाडांचा त्राता तो एक ईश्वर असा विचार करुन त्यांनी नामस्मरण सुरु केलं आणि चमत्कार व्हावा तशी सगळी फळं झाडांवरुन आपोआप पडली. <br />
<br />
कुठेतरी जवळच झाडीत खुसपुस ऎकु आली म्हणून कहननं स्वतःच नाव उच्चारलं "कहन". आत्म्याच्या तळातून यावा तसा प्रतिध्वनी आला "कऊन"<br />
<br />
"मयक"......."मै एक" <br />
<br />
स्वतःच्या आध्यात्मिक ताकदीची किंचीत जाण असणारे दोन्ही भाऊ दिग्मूढ अवस्थेत उभे राहीले. झाडाआडून टोगो प्रकट झाला. <br />
<br />
"गरजेपेक्षा जास्त जमा केलं की पसारा वाढतो आणि मग पसाऱ्याचाच हव्यास वाढतो" सहज स्वरात बोलत टोगोनं दोन्ही भावांच्या हातात दोन-दोन आंबे ठेवले आणि प्रार्थनेसाठी डोळे मिटले. आंब्याचा चमत्कारी पाऊस जादू उलटावी तसा पलटला.<br />
<br />
ज्या गुरुच्या शोधार्थ आपण घर सोडलं तो गुरु हाच याची आंतरिक खुण पटली तसे कहन आणि मयक भान हरपुन टोगोच्या पायावर कोसळले<br />
<br />
<br />
<br />
॥५॥<br />
<br />
मारेकऱ्याचा निश्चय दॄढ असेल तर त्याच्या खंजीराला गंज चढत नाही म्हणतात. दिवस गेले, महीने गेले तरीही मफूतने दोन भावांचा शोध थांबवला नव्हता. देवाचा शब्द म्हणजे धर्मग्रंथ, त्याच्या पल्याड जाणारी शिकवण म्हणजे शुद्ध पाप! विचार केला तरी मफूतच्या कपाळावरची शीर ताड्ताड उडायला लागली, काय तर म्हणे तुम्हीच ईश्वर आहात- ईश्वराला प्रार्थनास्थळी शोधू नका.... हे जग बुडण्यापासून वाचवायचं असेल तर धर्मभ्रष्ट माणसांचा वध करणं हे धर्माला धरुनच आहे. सैतानाला असंख्य कान असतात. मफूतला कुठूनशी कहन आणि मयकच्या नेमक्या ठिकाणाची माहिती मिळाली तसा तो वेळ न दवडता तिकडे जायला निघाला.<br />
<br />
<br />
<br />
टोगोनं कसलेही धर्मग्रंथ वाचले नव्हते. त्याचं मन नांगरणी न झालेल्या जमिनीसारखं अहल्य होतं, त्यात जे होतं ते फक्त निसर्गाचं प्रतिबिंब. कहन आणि मयकला त्यानं कधी पाण्याच्या वाहाण्याची कारणं सांगीतली तर कधी झाडानं पान त्यागण्यामागचं गुपीत उघडं केलं. कोवळ्या उन्हात मांजरीसोबत अजाणपणे ध्यान लावून कसं बसायचा हे त्यानं शिकवलं तर कधी काळाच्या तालावर सुरवंटाचं फुलपाखरु होताना तो दाखवायचा. महाराजांच्या गैरहजेरीत करण्यासारखं विशेष काहीच नसल्यानं रुनादेखिल कहन आणि मयक सोबत चिंतनात बसायची. टोगोनं तिला निसर्गाची समिकरणं समतोल राखण्यात कसा स्त्री-तत्वाचा हात असतो हे दाखवून दिलं. रुनाला तिचा आरसा सापडला तशी ती भितीला हसून सामोरं जायला शिकली. ज्या उंचीवरुन कोसळण्याची तिला भिती वाटायची, त्याच उंचीवरुन एखाद्या वाघीणी सारखं पुढे जाण्यासाठी उडी कशी मारावी हे तिला थोडक्या काळात उमजून गेलं. सबाराणी कानावर रुनाचं परक्या पुरुषांसोबत एकांतात असणं वेगळ्या प्रकारे कानावर आलं. <br />
<br />
<br />
<br />
महंत-पीर-साधू अश्या लोकांसाठी घरांचे चिलखती दरवाजे सहज उघडतात. मफूतनं सबाच्या अंतर्वतुळात प्रवेश मिळवला तोपर्यंत त्याच्याकडे राजघराण्यातल्या नातेसंबंधाचा नेमका गोषवारा आला होता. सबाची दुखरी नस कोणती, महाराजांची सध्याची मर्जी कशी याचा पुरेपुर अंदाज बांधून मफूतनं पुढची चाल खेळायचं ठरवलं. सबाच्या आंतरिक भितीला एक टेकू मिळाला.<br />
<br />
<br />
<br />
रुना, कहन आणि मयक थोड्याच काळात निसर्गाचं प्रवाहीपण कसं असतं, त्याच्याशी एकरुप होऊन ध्यानात कसं जायचं, मौनाची परिभाषा शिकले. विचारांचा अंतहीन चक्रव्युह कसा भेदायचा, आला क्षण पुरेपुर कसा जगायचा, आदी आणि अंत यांची गाठ कुठे बसते जे जसं जसं त्यांना समजत गेलं, त्यांच्या भोवतालचं रिकामपण अर्थपुर्ण होत गेलं. <br />
<br />
<br />
<br />
मफूतच्या सल्ल्याप्रमाणं, सबाराणीनं अगान महाराजांच्या तब्येतीचं निमित्त काढून रुनाला महाराज ज्या गावी मुक्कामी होते तिथं जाण्यास मनवलं. रस्ता लांबचा होता, रुनाच्या सोबत कुणी विश्वासाचं हवं म्हणून सबाराणीनं कहन आणि मयकला नेण्याचं सुचवलं. स्त्री-पुरुष भेदाच्या पल्याड गेलेल्या रुनाला त्यात काही वावगं वाटलं नाही. शिवाय प्रवासात निसर्गाची बदलती रुप उलगडताना आपल्याच जातीचं कुणी सोबत असेल तर मौनाची कसली भाषांतरही करावी लागली नसती. <br />
<br />
जंगलातून जाणारा रस्ता दुर्गम पण जवळचा होता. त्या रस्त्याने रुनाराणीच्या बदफैलीच्या कहाण्या पेरत सबाच्या मर्जीतले काही सेवक गेले, जाताना मफूतलाही सोबत घेऊन गेले. <br />
<br />
जंगलाशी टोगोचं खास नातं होतं, निसर्गनियमानुसार वाढणारी झाडं आणि लोक त्याला जवळचे होते. जंगलातल्या काही लोकांनी राजसेवकांनी उडवलेल्या वावड्या टोगोच्या कानावर घातल्या. रुना आणि दोन भावांसोबत झालेल्या धोक्याची जाणीव झाली तसा टोगो बेचैन झाला. त्यानं हक्काच्या काही लोकांना रुनाच्या मागावर पाठवलं आणि स्वतः महाराजांच्या भेटीला जवळच्या रस्त्याने निघाला. अर्ध्या रस्त्यातून रुनाराणीच्या काफील्यानं प्रवासाचा मार्ग बदलला. कहन आणि मयक आधीही मफूतच्या भितीमुळे पळाले होते, तेव्हाही त्यांच्या समोर कुठला गाव नव्हता. आजही ते मफूतच्या भितीने दिशाहीन निघाले होते पण वर्तमानात कसं जगायचं हे त्यांना टोगोनं शिकवलं होतं. रुनाराणीसाठी महाराजांच्या अस्तिवाभोवती गुंफलेलं गणित पार कोसळलं होतं पण त्यामुळे निर्माण झालेली पोकळी भरण्यासाठी आता तिला कुणाचीच गरज नव्हती. <br />
<br />
<br />
<br />
दिवसा मागून दिवस गेले तरी रुना अगान महाराजांपर्यंत पोचली नाही हे ऎकून सबाराणी अस्वस्थ झाली पण मफूतचा डाव बिनतोड होता. त्यानं मोठ्या धैर्यानं रुनाराणी परपुरुषासोबत पळून गेल्याचं भविष्य वर्तवलं. हलक्या कानांच्या महाराजांच्या अंगाचा कोण तीळपापड झाला. एका बाजुला मोहिमेच्या अपयशातून आलेला आर्थिक भार आणि दुसरीकडे राणी पळून गेल्याची नाचक्की! टोगो महाराजांच्या सामोरा गेला तो पर्यंत खेळाचा निकाल जवळ जवळ ठरुन गेला होता. टोगोने केलेल्या काही थोडक्या चमत्काराच्या बातम्या मफूतच्या कानी आलेल्या होत्या. त्यानं टोगोला महाराजांसाठी पाण्यातून सोनं निर्माण करायला सांगीतलं. टोगो निर्विकारपणे म्हणाला की ’महाराजांनी कितीही आज्ञा केली तरी जसं आंब्याचा झाडाला आंबाच येणार तसं पाण्यातून फक्त पाणीच उगवु शकतं. जे असतं त्या बद्दल कोणतंही मत बनवलं तरीही ते तसंच राहातं’<br />
<br />
<br />
<br />
मफूतच्या सांगण्यानुसार टोगोच्या शरीरातून आरपार खिळे ठोकून त्याला लाकडाच्या ओंडक्यावर शब्दशः टोचलं गेलं आणि वेदनामय मृत्यु यावा म्हणून नदीच्या पात्रात त्या ओंडक्याला सोडून देण्यात आलं. <br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
टोगोच्या रक्ताचं प्रायाश्चित घ्यावं तसं नदीचं पात्र पुढची कित्येक दशके कोरडं राहीलं<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
अगान महाराजांच्या राज्यापासून दूर, खुप दूर, टोगोने शिकवलेल्या प्रार्थनांमधून<span style="font-family: Mangal;"> </span>निसर्गाच्या आवाजाचे<span style="font-family: Mangal;"> </span>प्रतिध्वनी<span style="font-family: Mangal;"> </span>उमटत राहीले. </span><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-45567137136863336802016-10-20T20:52:00.000+05:302016-10-20T20:52:00.175+05:30हमामा रे पोरा हमामा रेNo, everybody's gotta learn, nobody's born knowin'<br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;"><br />
<span lang="HI"><br />
...<br />
</span> </span><span style="font-family: Mangal;">झेनवाले महागुरु म्हणतात तसं नैसर्गिक गोष्टी घडतच असतात, आपण फक्त तेव्हा तिथे असतो; उदा. शाळा सुरु होण्यावेळी ’उन्हाळ्याच्या सुट्टीतला माझा छंद’ टाईप विषयावर निबंध, पाढे-वर्ग-वर्गमुळं यांच्या दुःखद उजळण्या वगैरे वगैरे. <br />
<br />
कु. सोमेश (नुक्तेच नववी ब) शाळा सुरु होण्या आधी अश्याच काही नैसर्गिक आपत्तींचा सामना करण्यात मग्न होता. "सोमेश" अशी मधूर हाक दुसऱ्यांदा येऊनही त्यानं दुर्लक्ष केलं कारण शाळेच्या नव्या गणवेशाची निळ्या रंगाची चड्डी अंगावर कशी दिसते याचं निरिक्षण करण्यात तो गुंग होता. त्याला बऱ्याच चिंता पडल्या होत्या उदा. पायांवरची नव्याने उगवलेली लोकर निळ्या रंगाची चड्डी झाकणार नसते वगैरे. हल्ली सोमेशला अश्या चिंता आणि सोबतच हळव्या कविता वगैरे सुचतात-<br />
<br />
डार्क निळे आकाश<br />
<br />
सागर फेन्ट निळा <br />
<br />
निळ्या चड्डीत <br />
<br />
सोम्या नादखुळा<br />
<br />
(आपणही ’तुक्या म्हणे’ सारखं ’सोम्या म्हणे’ असा कवि व्हावं का? सोम्यानं लख्ख विचार केला)<br />
<br />
<br />
<br />
"सोम्या...." <br />
<br />
या हाकेत मघासारखी पुंडलिकाची आर्तता नव्हती, शिवाय आवाजाचा उगम कुण्या पुरुषाचं स्वरयंत्र होतं, ही सगळी गणितं सेकदांच्या शतांशात करत सोमेशच्या मेंदूनं सोमेशच्या शरीराला योग्य त्या आज्ञा दिल्या आणि सोमेशचं शरीर तात्काळ खालच्या मजल्यावर आवाजाच्या उगमासमोर उभं राहिलं.<br />
<br />
"ब्याग भरत होतो, तात" सोमेशनं पुटपुटतं स्पष्टीकरण दिलं.<br />
<br />
जुने मराठी सिनेमे बघून संस्कार झाल्यागत सोमेशच्या आईनं झट्कन त्याला आपल्याकडे ओढला आणि म्हणाली "बघितलसं का आपल्याकडे कोण आलय? स्वाती आत्या आठवते नां तुला?" सोमेशला अशी कुठलीही आत्या आठवत नसल्यानं तो जास्तच जोरात होकारार्थी मान हलवतो. <br />
<br />
"आणि हा रणवीर. हा आपल्याच शाळेत असणारै, तुझ्याच वर्गात" वसंतराव उर्फ तात उद्गारले. वसंतराव आणि सोमेश एकाच शाळेत असल्यानं आपली शाळा हे संबोधन योग्यच होतं. <strike> </strike><br />
<strike>
</strike><br />
रणवीर असं तद्दन फिल्मी नाव असलेला मुलगा सावळासा पण तरतरीत होता. त्यानं हसून सोमेशशी हात मिळवला. त्याच्या एका कानात सोन्याचं निस्तेज वळं होतं. "आणि ही माझी सुनिला दिदी" रणवीरनं त्या सबंध धांदरट खोलीत विसंगत दिसणाऱ्या सुंदर मुलीची ओळख सांगीतली. काही मुली सुंदर असतात, काही मुली कुठल्याशा वयात सुंदर दिसतात. सुनिला नक्की कुठल्या प्रकारात मोडते हे कळण्याचं सोमेशचं अजून वय नसतं. पण पारंपारिक शहाणपणातून तो आपली नजर फार काळ सुनिला ’दिदी"वर रेंगाळु देत नाही. पारंपारिक शहाणपणातून सोमेशची आई सुनिला आणि तिच्या आईला स्वयंपाकघरात घेऊन जाते. रिकाम्या खोलीत वसंतराव पारंपारिक सुस्कारा टाकतात. स्वाती त्यांची दूरची बहीण असते. प्रतापदाजींची बदली गुजरातेत झाल्यानं स्वाती आणि दोन पोरं मुंबईहून पुढच्या शिक्षणासाठी वसंतरावांच्या गावात आलेले असतात. <br />
<br />
" तू तुझ्या पप्पांना काय बोलतोस?" रणवीरनं सोमेशच्या खोलीत आल्या आल्या विचारलं. <br />
<br />
"तात" सोमेशनं ओशाळवाण्या आवाजात सांगीतलं <br />
<br />
"म्हणजे मी पप्पांना पॉप्स म्हणतो तसं तू तात्यांना तात म्हणतोस?" रणवीरचे गावाकडच्या मुलांबद्दलचे ग्रह तारे जवळ जवळ पक्केच झाले होते.<br />
<br />
"नाय रे" घाई घाईनं सोमेशनं स्पष्टीकरण दिलं "तात म्हणजे संस्कृत मध्ये वडील, ते शाळेत संस्कृत शिकवतात म्हणून..."<br />
<br />
वयात येणाऱ्या मुलांना बाप या विषयात इतकंच कुतूहल असतं. <br />
<br />
बाकी शाळा, शाळेतली मारहाण, शाळेतला स्त्री वर्ग इत्यादी विषयांवर चर्चा करुन रणवीर समाधानानं घरी परतला.<br />
<br />
<b></b></span><b></b><b><span style="font-family: Mangal;">॥ हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">रे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पोरा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">रे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">घालितां</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">ठकलें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पोर</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">करी</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">येरझार</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">चौर्याशीची</span></b><span style="font-family: Mangal;"> <b>॥ </b></span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;"><b>
</b><br />
सोमेशच्या घरापासून रणवीरचं घर लांब होतं पण तात की लात पडल्यानं तो सायकल हाकत रणवीरच्या घरी आला. स्वाती आत्यानं त्याला ब्रेडचा उपमा देऊन रणवीरच्या खोलीत पाठवलं. रणवीर आणि सुनिला दिदीची खोली एकच होती. खोलीत इंग्रज दिसणाऱ्या काही पातळ लोकांचे पोस्टर होते. सोमेशला ते ओळखु येत नाहीत. ते सगळे बाप्ये असल्यानं बहुदा सुनिलानं लावलेले असावेत. एका कोपऱ्यात लाल फेरारीचा पेप्रात आलेला काळा-पांढरा फोटो होता. तो बहुदा रणवीरनं लावलेला असतो. सोमेशला तो ओळखु येतो. <br />
<br />
"रणवीर येईल, तू बैस त्या पलंगावर" कोरड्या आवाजात सुनिला दिदीनं फर्मावलं "आणि तो ब्रेडचा चुराडा सांडु नकोस हां." <br />
<br />
बर्म्युडा-टी शर्ट घालून स्वतःशीच मंद हसणारी सुनिला दिदी , खोलीतला डिओचा मंद सुगंध या सगळ्या वातावरणार आपण मंद दिसतोय असं वाटू नये म्हणून सोमेशनं खणखणीत आवाजात विचारलं "तू फुड टेक्नोलॉजी शिकते काय?". सोमेश अगदी शॅरलॉक होम्स नसला तरी सुनिलाच्या पलंगभर पसरलेली फुड टेक्नोलॉजीची पुस्तकं त्याला नक्कीच दिसु शकतात. <br />
<br />
"हो" सुनिलानं पुस्तकातून मुंडक न काढता उत्तर दिलं. <br />
<br />
"मला पण खायला खुप आवडतं" सोमेशनं प्रांजळपणे सांगितलं "मी चिकण, मटण, बैदा सगळं खातो. मला गावातले सगळे हॉटेलं पण माहीतै. मला फिशचे हॉटेलपण माहीतै"<br />
<br />
सुनिलाला गंमत वाटते. ती उठून सोमेशच्या शेजारी येऊन बसते. सोमेशला मोराच्या भरगच्च पिसाऱ्याखाली गुदमरल्यासारखं अस्वस्थ व्हायला होतं. <br />
<br />
"आम्ही आमच्या कॉलेजमधे खुप डेन्जर डिशेस बनवतो. खाणार का?" सुनिलाला सोमेशची गंमत करायची लहर येते<br />
<br />
सोमेशला बर्म्युडा-टी शर्ट कडे न बघणं अशक्य झालं तसा तो उठून उभा राहिला आणि पलंगाच्या काठाला धरुन त्यानं जमेल तितक्या निरागसपणे विचारलं "मास्टरशेफ मध्ये करतात तसल्या?"<br />
<br />
सुनिलाचं फुटून फुटून हसणं ऎकून स्वातीआत्या खोलीत आली आणि विनाकारण हसत विचारलं "काय बेत शिजतोय छोट्या दादा सोबत?"<br />
<br />
(’यक्स’ सुनिलानं लख्ख विचार केला ’एक्दम बॅकवर्ड!’)<br />
<br />
(’बेक्कार’ सोमेशनं लख्ख विचार केला ’छोटा दादा?’)<br />
<br />
दिवस-दुसरा<br />
<br />
रणवीरच्या घरी जायचं म्हणून सोमेशनं नीटस तेल लावून, नीटस पॉन्डस लावून, पिवळा शर्ट जिन्सच्या पॅन्टमध्ये खोचला. दारातच सुनिला दिदी बघून त्याला नीटस दिसत असल्याचं फारच बरं वाटलं. <br />
<br />
दिवस-तिसरा<br />
<br />
रणवीरच्या घरी जायचं म्हणून सोमेशनं नीटस तेल लावून, नीटस पॉन्डस लावून, गुलाबी शर्ट जिन्सच्या पॅन्टमध्ये खोचला. दारातच सुनिला दिदी बघून त्याला नीटस दिसत असल्याचं फारच बरं वाटलं. <br />
<br />
दिवस-कितवा तरी<br />
<br />
रणवीरच्या घरी जायचं म्हणून सोमेशनं नीटस तेल लावून, नीटस पॉन्डस लावून, कोणतातरी शर्ट कोणत्यातरी पॅन्टमध्ये खोचला. दारातच सुनिला दिदी बघून त्याला नीटस दिसत असल्याचं फारच बरं वाटलं. <br />
<br />
"हल्ली चिरंजीव घरी नसतात" वसंतरावांनी पेपर मधून डोकं न काढता चंद्रकांत गोखले टाईप प्रश्न विचारला.<br />
<br />
"बघावं तेव्हा रणवीरच्या घरी पडीक असतो" टिव्ही वरची नजर न हलु देता सुधाबाईंनी उत्तर दिलं.<br />
<br />
"हं"<br />
<br />
"हं" <br />
<b></b></span><b><span style="font-family: Mangal;">॥ दुसर्या</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पहारा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">महा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">आनंदें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">घाली</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">छंदछंदें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">दिस</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">वाडे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">तों</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">गोड</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">वाटे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">परि</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पुढें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">नेणे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पोर</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">काय</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">होतें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">तें ॥</span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span></b><span style="font-family: Mangal;">शाळा सुरु झाल्यावर रितसर सर्व गुरुजनांनी रणवीरच्या कानातलं वळं ही भिकबाळी नसून नवसाचं वळं आहे याची खात्री करुन घेतली आणि त्याच्या धार्मिक आस्थेचं मनोमन कौतूक केलं.</span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
शाळा सुरु झाल्यावर रितसर सर्व मुलांनी रणवीरच्या कानातलं वळं ही भिकबाळी नसून फ्याशन आहे याची खात्री करुन घेतली आणि त्याच्या फ्याशन सेन्सचं मनोमन कौतूक केलं.<br />
<br />
रणवीर शाळेत गिअरच्या सायकलनं येतो. <br />
<br />
रणवीर रोज बुट पॉलीश करतो. <br />
<br />
रणवीरकडे वट्ट पन्नास रुपये असतात. <br />
<br />
रणवीरच्या वह्यांवर डब्लूडब्लूएफचे पैलवान असतात. <br />
<br />
रणवीर बॉल बास्केटात टाकतो. <br />
<br />
रणवीर डब्यात सॅन्डवीच आणतो. <br />
<br />
रणवीरचं नाव रणवीर होतं!<br />
<br />
पृथ्वी कुणाभोवती का फिरेना, सोमेशचा वर्ग रणवीरभोवती फिरायचा.<br />
<br />
शाळेतून घरी जाताना एकदा रणवीरनं सायकल चढावावर थांबवली. <br />
<br />
"दमलास कां बे?" सोमेशनं सायकलच्या दांड्यावरुन एक पाय खाली सोडत विचारलं "गेर टाकून बघ नां"<br />
<br />
"तू जरा हेकण्या आहेस का रे?" रणवीरनं बेदम वैतागून विचारलं "तिकडं बघ, महोक येतेय"<br />
<br />
महोक येतेय म्हणून आपण का थांबायचं हे सोमेशला नेमकं कळत नाही. ’इथेच आहे भलती मेख, वर्गमुळात वजा एक’ असली गणितं रणवीरलाही येत नसल्यानं त्यालाही आपण का थांबायचं कळत नाही. त्यानं सुस्कारा सोडला आणि सायकल ढकलली. <br />
<br />
हे असं फार काळ चालणार नसतं. शाळा सुटल्यावर एक दिवस सावकाश रणवीर महोकच्या मागे मागे गेला आणि तिचं घर शोधून काढलं. <br />
<br />
दिवस- पहीला<br />
<br />
रणवीरनं पाणी लावून केस पोमेड केल्यासारखे मागे वळवले आणि सोमेश सोबत सायकवरुन गावातल्या अनोळखी गल्ल्यांमधून चकरा मारल्या. <br />
<br />
दिवस- दुसरा<br />
<br />
रणवीरनं पाणी लावून केस पोमेड केल्यासारखे मागे वळवले, पुम्माचे लाल बूट घातले आणि सोमेश सोबत सायकवरुन गावातल्या अनोळखी गल्ल्यांमधून चकरा मारल्या. <br />
<br />
दिवस- तिसरा आणि रोज<br />
<br />
रणवीरनं पाणी लावून केस पोमेड केल्यासारखे मागे वळवले, पुम्माचे लाल बूट घातले,डोळ्यांवर पप्पांनी टाकून दिलेला मोठ्या फ्रेमचा रेबॉनचा गॉगल लावला आणि सोमेश सोबत सायकवरुन गावातल्या अनोळखी गल्ल्यांमधून चकरा मारल्या. <br />
<br />
"हे महोकचं घर" बार्कोसनामातला एखादा गुप्त पत्ता सांगावा तसं आठवड्याभरानं रणवीरनं सोमेशला त्या अनोळखी गल्ल्यांमधलं रहस्य सांगीतलं. <br />
<br />
"तीच आपली फ्लेम" रणवीरनं सायकलच्या दांड्यावर महेश कोठारे सारखा हात आपटला. "महोक?" सोमेशचं तोंड किती तरी वेळ उघडं राहीलं. ’महोक...’ रणवीर किती तरी वेळ त्याचा फॅन्टस्या सांगत बसल्या.<br />
<br />
<i><br />
महोक पाण्यावरची नक्षी, <br />
<br />
गळ्यामधे गाता पक्षी<br />
<br />
महोक सुगंधी गुलबक्षी, <br />
<br />
बेभान नदी वाहाते वक्षी<br />
</i>
<br />
’रणवीरचं वेड्यासारखं घराभोवती घुटमळणं, सतत काही बोलण्याचं निमित्त शोधणं- हे सारं असं असतं? प्रेम?’ सोमेशनं सायकल ढकलत ढकलत विचार केला ’प्रेम?? आणि आपण रणवीरच्या घरी सतत जातो ते? सुनिलादिदी भेटली नाही की आपल्याला धसल्यासारखं होतं ते?’ सोमेशनं सायकलचा ब्रेक आवळला "नाही...हे साफ चुक असणार..सुनिलादिदीला आपण दिदी म्हणतो, ती आपल्याहून मोठी आहे...हे वैझाड चुक आहे. नक्की चुकच आहे नां? मग उद्या पासून रणवीरकडे जायचं नाही? पण मग सुनिलादिदी भेटणार नाही? किती बोर होईल....तसं काही नसतं, आपण रोजच्या सारखंच जायचं!’ सोमेशनं समाधानानं सुस्कारा सोडला.<br />
<br />
<br />
<b></b></span><b><span style="font-family: Mangal;">॥ चौथ्या</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पहारा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">घालिसी</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">कांपविसी</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">हातपाय</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">सुर्यापाटिलाचा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पोर</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">यम</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">त्याचे</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">पडलीस</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">डाईं</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">॥</span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span></b><span style="font-family: Mangal;"> </span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
"तुला आयरक्ताची शप्पत" रणवीरनं सोमेशला धर्मसंकटात टाकलं... <br />
<br />
"महोक" सोमेशनं अनोळखी आवाजात हाक मारली पण ती कदाचित त्याच्या घश्यातून बाहेरच पडली नाही कारण महोकनं वळून सुद्धा बघितलं नाही.सोमेशनं रुमालानं खसाखसा घाम पुसला, कबड्डी खेळताना घेतात तसा छातीच्या भात्यात भरपूर दम भरुन घेतला आणि "म..हो..क" अशी हाक दिली. महोक मागे वळली तसं सोमेशला जमीन फाटून आपण तीत गडप व्हावं वाटलं. <br />
<br />
"तुला रणवीर माहीतै नां? त्याला तुला बोलायचय, तो म्हणाला फ्रेन्डशीप करायचीय." सोमेशनं आठवलं तेव्हढं भाषण कसंबसं ओकलं. रणवीरनं त्याला सायकलींग, कार रेसिंग, ड्रम्स, फुटबॉल, ब्राऊन बेल्ट या सगळ्या बद्दल बोलायसाठी बजावलेलं असतं पण ऎनवेळी सोमेश त्या सगळ्याचा गोपाळकाला करतो. <br />
<br />
"फक ऑफ" महोकनं चेहऱ्यावरची रेष न हलवता उत्तर दिलं आणि काहीच ऎकु न आल्यागत सोमेशनं उत्साहपुर्वक निश्वास सोडला. "मग मी काय सांगु रणवीरला?" त्यानं चिकाटीनं विचारलं. <br />
<br />
"एकाकिनी भवितुमिच्छामि" स्त्रीयांची विनोदबुद्धी कधी उफाळुन येईल सांगता येत नाही "निरोप संस्कृतमधून दिलेला कळेल नां त्याला?" महोकनं धमकीवजा दिलेला निरोप सोमेशला नेमका कळतो. रणवीर तरीही शनीवारी मारुतीला माऱाव्यात तितक्या ईमानदारीत महोकच्या गल्लीतून फेऱ्या मारत राहातो. महोकच्या संस्कृत निरोपाचं त्यानं केलेलं ’एकाकी मुलीला माझी ईच्छा’ हे भाषांतर काही प्युअरिस्ट सोमेशला पटत नाही. <br />
</span><span style="font-family: Mangal;">
</span><br />
<span style="font-family: Mangal;"><br />
"ए बारक्या" कुणी तरी सायकल मागे खेचली म्हणून सोमेश सटपटला; घोडा असता तर मागच्या दोन पायांवर ’ह्यंह्यंह्यंह्यं’ करत स्टंटला असता. तोंडभर मुरुमाचे डाग, गुटक्याचा सुगंधी दरवळ, तेलाचं तोंडही न पाहिलेले केस, रंगपार शर्ट असं एक उमदं व्यक्तिमत्व सोमेशच्या मागे उभं होतं. <br />
<br />
"काय नाव है रे तुजं?" उ.व्य. नं विचारलं.<br />
<br />
"सोमेश....का? काय झालं हो?" <br />
<br />
उ.व्य. चा हात सळसळला खरा पण त्याच्या सोबत असणाऱ्या दुसऱ्या मुलानं त्याला रोखलं. तो बराच सभ्य दिसत होता; सोनेरी काड्यांचा चष्मा, फिकट गुलाबी शर्ट, त्यावर कसलीशी एम्ब्रॉरयडरी इ.इ. . "तू संस्कृतच्या सरांचा मुलगा नां रे?" स.मु. ने विचारलं. सोमेशनं न समजून मान हलवली. स.मु. नं उ.व्य. ला डोळा मारला पण ते सोमेशला कळणार नसतं.<br />
<br />
"तुझ्याकडे गिअरची सायकल आहे म्हणे"<br />
<br />
"नाही, माझ्याकडे नाही. तो माझा मित्र आहे, रणवीर, त्याच्याकडे आहे"<br />
<br />
"मला पण घ्यायचीय, एकदा चालवून बघायचीयै. उद्या सांगतोस का त्याला कॉर्पोरेशनच्या ग्राऊंडवर यायला"<br />
<br />
कॉर्पोरेशनचं ग्राऊंड थोर मोठं होतं आणि त्याच्या काठावर पाण्याचा मोठा टॅन्क होता. स.मु., उ.व्य. आणि नारळासारखं उभं तोंड असलेला अजून एक मुलगा त्या टॅन्कावर बसून होते. रणवीरनं सायकल घासूनपुसून आणली होती. रणवीरला पाहून टॅन्कावरच्या मंडळींनी न दिसणारा ईलेक्ट्रॉनिक सिग्नल पास करावा तसं काहीतरी केलं.<br />
<br />
’कड्’ किंवा ’काड्’ किंवा ’फाड्’ <br />
<br />
जो आवाज झाला त्याचं काहीसं वर्णन असं करता येईल. <br />
<br />
रणवीरच्या सावळ्या गालावर पाच पांडव स्पष्ट दिसत होते. <br />
<br />
"ए सोमेस, तू इथून सरळ घरी जायाचं हं. ईकडे तिकडे बघायचं नाही, कुणाला काही बोलायचं नाही" उ.व्य.नी त्याच्या खासगी आवाजात सांगीतलं ते ऎकून सोमेशच्या पोटात जोरदार मुरडा आला. काही तरी भलतचं सुरु झालयं आणि आपण काहीही करु शकत नाही याच्या फुद्दूसर जाणीवेनं त्यानं सायकल उलटी पळवली.<br />
<br />
मॅचमध्ये रिप्ले दाखवतात तसं ’कड्’ किंवा ’काड्’ किंवा ’फाड्’ यापैकी एक आवाज परतून आला. रणवीरच्या कानातल्या निस्तेज सोन्याच्या वळाभोवती काळसर लाल रंगाची एक ढब्बु रेष उगवून आली. <br />
<br />
"तुला फ्रेन्शसीप करायची का? मं आमच्याशी कर नां" उ.व्य. नी मिटींगचा नेमका अजेन्डा आत्ता सांगीतला. फावल्या वेळात नारळासारखं उभं तोंड असलेल्या मुलानं रणवीरच्या सायकलचे गिअर उचकटले, चेन उकलून ठेवली, ब्रेकच्या वायरी विश्वाइतक्या गुंतागुंतीच्या करुन ठेवल्या आणि सरतेशेवटी सिट निघत नाही या विफल जाणीवेतून रणवीरच्या डोक्यात टपली मारली.<br />
<br />
"हा महोकचा कज्जीन" उ.व्य. नं स.मु.ची ओळख करुन दिली "तिच्याच बंगल्याशेजारी राहातो. तो तुला रोज बगतो, रेबॅन घालून. तू पुन्न्यांदा त्या गल्लीत दिसला नां सायकल सारखा उकलून ठेवनार" उ.व्य.ला अजून बरंच बोलायचं असतं पण त्याला सुचत नाही. शिवाय स.मु. अस्वस्थ होऊन ’चला आता निघा’ असं सारखं खुणावत असतो. <br />
<br />
"बघून घेईन" तिन्ही गुंडे लांब गेल्याची खात्री झाल्यावर रणवीरनं स्वगत म्हटलं. स्वाभिमान आणि सायकलचे विस्कटलेले भाग जमा करुन तो निघाला तर अंधारातून सोमेश प्रकट झाला. "सॉरी यार, मला हे असलं होतं हे वाटलंच नाही" त्याच्या आवाजातला कंप अजून गेलेला नसतो. <br />
<br />
"भिक्कुर्डा आहे तू" रणवीरच्या आवाजात ठोस कडवटपणा भरलेला असतो " भिक्कुर्डा, ढुंगणाला पाय लावून पळालास. दोस्तीत गद्दारी केलीस. आता सगळं फिनीश...सगळं फिनीश आपल्यात" <br />
<br />
शेंबूड शर्टाच्या बाहीला पुसत रणवीर अंधारात निघून गेला.<br />
<br />
’फिनीश?’ सोमेशला दोस्तीखात्यात वाईट वाटतं<br />
<br />
तापल्या तेलात मोहरी टाकण्याचा शहाणपणा सोमेश करत नाही. तो दोन दिवसांनी रणवीरच्या घरी जातो.<br />
<br />
"कुठे होतास रे दोन दिवस? आणि हा रणवीर कुठं पडला ते सांगायला तयार नाही. तू नव्हतास का सोबत?"<br />
<br />
"नाही आत्या" <br />
</span><span style="font-family: Mangal;"></span><span style="font-family: Mangal;">"</span><span style="font-family: Mangal;">कुठे होतास रे दोन दिवस? रणवीरला कुणी पिटला का? पोरीचं लफडं का? तो काही सांगायला तयार नाही. तू नव्हतास का सोबत?"</span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><span style="font-family: Mangal;"></span><br />
<span style="font-family: Mangal;">"</span><span style="font-family: Mangal;">नाही सुनिलादिदी" </span><br />
<span style="font-family: Mangal;">
</span><span style="font-family: Mangal;"></span><br />
<span style="font-family: Mangal;">" " (</span><span style="font-family: Mangal;">तुझ्या फ्लेमनं गद्दारी करुन तुझ्यावर गुंडे घातले की कळेल. आयरक्ताची शप्पत, आत लागलेलं जास्त दुखतै)</span><br />
<br />
<span style="font-family: Mangal;">
<br />
" " (खतरनाक...डोळा काळा, निळा की जांभळा? अर्रर्र)<br />
<b></b></span><b><span style="font-family: Mangal;"></span><br />
<span style="font-family: Mangal;">॥ हमामा</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">घालितां</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">भ्याला</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">तुका</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">।</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">त्यानें</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">सांडिली</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">गड्याची</span><span style="font-family: Times New Roman;"> </span><span style="font-family: Mangal;">सोई ॥</span></b>Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-7812980936607384972016-10-05T17:01:00.002+05:302016-10-05T17:01:50.963+05:30निळे हत्ती, निळे घोडे<span lang="HI">निळे हत्ती, निळे घोडे,<br />
पोट फाडलेला ष,<br />
सारे झुलतात<br />
शक्यतांच्या अमानुष टोकां दरम्यान.<br />
<br />
ताणून बसवलेला सुर्य पीडीसीए सायकलच्या काठाकाठांनी <br />
आणि नदीत सोडलेले यांशी लोकांचे वीस पाय,<br />
मधेच करकचून घसरणारे बगळे पॉवर पॉईन्टच्या स्लाईडवरुन, <br />
आणि त्यांच्या पाठीवर टाकलेल्या गोळ्या गोळ्यांच्या बुलेट्स,<br />
सखीच्या पावसाळी किनाऱ्यांसाठी<br />
तयार केलेला भरगच्च कंटींजन्सी प्लॅन...<br />
<br />
ऎटदार टाय लावलेल्या<br />
देवदुतांनो,<br />
उपटा निर्वासित फुलपाखराचे पंख<br />
आणि मारा भरारी करारी राखाडी आकाशात.<br />
<br />
फुलवंतीला सुगंधाचे,<br />
निळावंतीला शब्दांचे,<br />
चित्रवतीला स्वरांचे <br />
अभिशाप मात्र <br />
जरुर द्या</span><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-40329929899715607082016-07-02T12:34:00.000+05:302016-07-02T12:34:32.714+05:30फुल्या-फुल्यांचं साहित्य<div class="l170">
<b>भूमिका :</b> समजणं, आवडणं, मान्य करणं (किंवा या प्रत्येकाची विरुद्धार्थी कृती) आणि ती ठाशीव माध्यमात व्यक्त करता येणं या दोन भिन्न गोष्टी असू शकतात. फुल्या-फुल्यांचं साहित्य हा प्रकार माझ्यापुरता तरी असा आहे. वाचनाच्या ओघात बऱ्याच वेळा ओंगळवाणं ते कलात्मक (!) असे लैंगिक अनुभव व्यक्त करणारी पुस्तकं डोळ्यांखालून जात असतात आणि त्याबद्दलची विचारांच्या पातळीवरची प्रतिक्रिया ही निव्वळ खासगी स्वरूपाची असते. पण जेव्हा त्याबद्दल विचार करून लिहिण्याची वेळ येते, तेव्हा मला सततचा अवघडलेपणा जाणवत आहे. अशा अवघडलेपणाचा लेखाच्या गुणवत्तेवर आणि खोलीवर परिणाम होऊ शकतो का? तर हो, ती शक्यता मी या क्षणी नाकारत नाही. दुसरी मर्यादा, जी स्वीकृत आहे, ती म्हणजे हाताशी सगळे संदर्भ नसणं. या दोन्ही मर्यादा लक्ष्यात घेऊन लेखाची मांडणी मी किंचित वेगळी ठेवत आहे.</div>
<div class="l170">
<b>विचारांचा ढग :</b> वेगवेगळे मुद्दे आणि त्यांचा परस्परांशी असणारे संबंध मांडायला विचारांचा ढग मदत करतो. यातले सर्व मुद्दे लेखात येतीलच असं नाही. शिवाय त्यांच्या आपापसांत असणाऱ्या संबंधांमुळे हे मुद्दे स्वतंत्रपणे मांडले जातीलच असंही नाही.<br />
</div>
<div class="l170">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-SyTnmzfIGX0/V3dlvcSC41I/AAAAAAAACMc/FD3KRTaGn90uawnu5-uNIMhYmMAfApzagCLcB/s1600/mindmap.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="148" src="https://4.bp.blogspot.com/-SyTnmzfIGX0/V3dlvcSC41I/AAAAAAAACMc/FD3KRTaGn90uawnu5-uNIMhYmMAfApzagCLcB/s320/mindmap.JPG" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div class="l170">
<b>टिपा :</b><br />
१. ’इरॉटिका’ हा शब्द ’इरॉटिका साहित्य’ या अर्थी वापरलेला आहे.<br />
२. या प्रकारचं साहित्य लिहिलेल्या सगळ्या लेखकांचा किंवा सगळ्या पुस्तकांचा या लेखात उल्लेख होईलच असं नाही. यात तपशिलांपेक्षाही प्रवाहांचा वेध घेण्याचा प्रयत्न केलेला आहे.</div>
<div class="l170">
इरॉटिका / इरॉटिक साहित्य म्हणजे लैंगिक व्यवहारांचं चित्रण करणारं साहित्य. अश्या साहित्यात निव्वळ शाब्दिक प्रणयाच्या पुढे जाऊन लैंगिक व्यवहार; कधी त्याच्या जोडीने येणारी हिंसा, विकृती, बळजोरी; शिवाय भावना चाळवणारी वर्णनं आढळतात. तांत्रिक दृष्ट्या इरॉटिका आणि इरॉटिक साहित्य या दोन वेगळ्या गोष्टी आहेत. इरॉटिका प्रकारात निव्वळ संभोग हे साहित्यबीज असते, तर इरॉटिक साहित्यात ते एक इतर पात्रांप्रमाणेच पण महत्त्वाचे पात्र असते.</div>
<div class="l170">
मराठी लेखकांनी (लेखक = कवी = नाटककार = कादंबरीकार) त्यांच्या लेखनातून विविध विषय हाताळले असले तरी मराठीत इरॉटिका प्रकाराचं साहित्य (फुल्या-फुल्यांचं साहित्य) फारसं नाही. गेला बाजार, शारीर अनुभवांचं चित्रणही मराठी साहित्यात तुरळकच आढळतं. इथे मी सर्वार्थानं स्वस्त असणाऱ्या पिवळ्या पुस्तकांबद्दल बोलणार नाही. कोणत्याही साहित्यिक मूल्यांपेक्षा वाचणाऱ्यांची लैंगिक भूक चाळवणं एवढ्याच एका हेतूनं लिहिल्या गेलेल्या अश्या पुस्तकांचं आयुष्यही अत्यंत मर्यादित असतं. पण इतर विविध विषय हाताळणाऱ्या मराठी साहित्यिकांसाठी हा एक विषय मात्र अस्पर्श्य राहिला.</div>
<div class="l170">
थोडंसं पल्याड, युरोपियन वाङ्मयविश्वात डोकावून बघितलं, तर जवळ-जवळ तेराव्या शतकापासून लेखकांनी हा प्रकार हाताळलेला दिसतो (मराठीतला समकालीन ग्रंथ म्हणजे ज्ञानेश्वरी).<br />
ऑटोमेडन (रोमन, Automedon - The Professional and Demetrius the Fortune), फिलॉडमस (रोमन, Philodemus - Chariot) आणि आपला चिरपरिचित शेक्सपिअर (Venus and Adonis, The Rape of Lucrece) या काही कवींच्या नावांची नोंद संदर्भग्रंथांमध्ये आढळते. गद्य लेखनातही याच सुमारास इरॉटिका प्रकार परत एकदा रोमन, ग्रीक आणि इटालियन लेखकांनी हाताळलेला दिसतो. जोवान्नी बोकाचो (इटालियन, Giovanni Boccaccio - Decameron), ब्राचोलिनी (इटालियन, Gian Francesco Poggio Bracciolini, the Facetiae) ही काही गाजलेली नावं. पिकोलोमिनी (Aeneas Sylvius Piccolomini, The Tale of Two Lovers) याचं 'द टेल ऑफ टू लव्हर्स' हे १४४४ मध्ये प्रकाशित झालेलं आणि सूचक चित्रांनी भरलेलं पुस्तक पंधराव्या शतकातलं बेस्ट सेलिंग पुस्तक होतं. पुढं हे गृहस्थ पोप (Pope Pius II) झाले. युरोपियन साहित्यात इरॉटिकाच्या पाऊलखुणा या इतक्या पुरातन आहेत.</div>
<div class="l170">
याचाच अर्थ हा विषय लेखक जमातीसाठी नवाही नाही आणि त्याज्यही नाही. मराठी लेखक यापासून दूर राहण्यामागे मला दोन कारणं दिसतात. कोणताही लेखक लिहितो, फुलतो, वाढतो यामागे एक ढकल- ताण यंत्रणा असते. जेवढी ढकल जोरदार आणि ताण कमी, तेवढा तो लेखक आणि त्याचं लेखन समाजाकडून स्वीकारलं जाण्याची शक्यता जास्त. पण इरॉटिकाच्या बाबतीत मुळात मराठी लेखकाकडून ढकलही कमी दिसते आणि समाजाकडून ताणही जास्त.<br />
</div>
<div class="l170">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-lh5A7wQwtvk/V3dl7kYJ0mI/AAAAAAAACMg/6hnNLRzVgtIXt6Zg_gu8ppnXsZ4w0Nw0wCLcB/s1600/Writer%2B%2526%2BSociety.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-lh5A7wQwtvk/V3dl7kYJ0mI/AAAAAAAACMg/6hnNLRzVgtIXt6Zg_gu8ppnXsZ4w0Nw0wCLcB/s320/Writer%2B%2526%2BSociety.jpg" width="315" /></a></div>
<br /></div>
<div class="l170">
यातला समाजाचा ताण हा लेखकाच्या व्यक्त होण्यातला अडथळा होय. एका अर्थानं ’कामसूत्र’ लिहिणारे वात्स्यायन सुदैवी. कारण त्यानंतर, का कुणास ठाऊक, पण समाजानं कामव्यवहारावरचं साहित्य नाकारलं (किंवा निदान उघडपणे स्वीकारलं नाही). कामवासना वाईट, कामव्यवहार हा अंधारात चोरून उरकायचा, या सगळ्या समजांतून इरॉटिका हा प्रकार मराठीत जवळ-जवळ रुजलाच नाही असं म्हटलं तरी चालेल. नव्वदीच्या दशकापर्यंत समाजानं आखून दिलेली नैतिक रेघ अदृश्य असली तरी स्पष्ट होती. विजय तेंडुलकरांसारखा ताकदीचा लेखक, ज्याच्या लेखनातले लैंगिकतेचे अंडरकरंट्स ('सखाराम बाईंडर', 'शांतता! कोर्ट चालू आहे') समाजानं स्वीकारले होते, त्याच्या 'कादंबरी - १' आणि 'कादंबरी - २' सारख्या पुस्तकांवर जबरदस्त टीका झाली. या पुस्तकांच्या वाङ्मयीन मूल्याबद्दल वाद होऊ शकत असले, तरी ते पिवळ्या पुस्तकांपेक्षा नक्कीच जास्त होतं. तर ही झाली यंत्रणेची एक बाजू. या बाजूवर लेखकाचं नियंत्रण नसतं. त्यामुळे लेखकावर इथे फार मोठी जबाबदारी नाही.</div>
<div class="l170">
यंत्रणेची दुसरी बाजू - ढकल, हा मोठा अभ्यासाचा विषय आहे. या बाजूवर लेखकाचं पूर्ण नियंत्रण असतं आणि तरीही मराठी लेखकांची ढकल कमीच राहिली आहे. याच कारण सापडतं ते फुल्या-फुल्यांचं साहित्य लिहायला जे स्रोत लागतात त्या स्रोतांमध्ये. हे स्रोत एखाद्या चौकटीसारखं काम करतात. चौकट एखाद्या कथेच्या / कादंबरीच्या / कवितेच्या सीमा आखते आणि त्या सीमांमध्ये जी कलाकुसर चालते, ती लेखकाच्या अनुभवांच्या / प्रेरणांच्या / कल्पनाशक्तीच्या बळावर. या स्रोतांचं फुल्या-फुल्यांच्या साहित्यात नेमकं काय स्थान आहे हे ओळखल्यावर, मराठीत हे साहित्य फारसं का नाही याचं उत्तर आपसूक मिळतं.</div>
<div class="l170">
निव्वळ प्रेम आणि त्यातून उद्भवणारे शारीर व्यवहार हे फार मोठ्या इरॉटिक शक्यतांना जन्म देऊ शकत नाहीत. प्रेम ही भावना, भारतीय संदर्भात पवित्र-अशारीर-आत्म्यांचं मीलन-लग्न इ. इ. संकल्पनांशी निगडित आहे. यात शारीर व्यवहार काहीसे दुय्यम मानले जातात. शिवाय त्यात एक खासगीपण, संकोच आहे. त्यामुळे शरीरसंबंधाच्या कृतीचं किंवा अवयवांचं एक लेखक किती प्रकारे आणि किती वेळा वर्णन करणार? आणि केलं तरी ते ना. सी. फडक्यांनी ज्या पद्धतीच्या लाडीक गुलाबी कादंबऱ्या लिहिल्या, त्यापलीकडे ते जाणार नाही. हा प्रकार थोडा सॉफ्ट पॉर्न प्रकारात मोडतो. या काळाला मी सोयीसाठी 'लाडीक गुलाबी युग' म्हटलं आहे.</div>
<div class="l170">
लेखकांसाठी निव्वळ शारीर व्यवहाराचं जे चित्रण मर्यादा ठरतं, तोच अवकाश कवींना मात्र बऱ्याच वेळा पुरेसा असतो. कविता हा फॉर्म हवी तेवढी संदिग्धता देतो. उपमा, उत्प्रेक्षा यांचा वापर करून, सांगायचं ते सांगून कवी नामानिराळे राहू शकतात. कवींची शृंगाररसाची परंपरा ही सर्व काळांत जपली गेली - बदल झाला तो व्यक्त होण्याच्या पद्धतीत. कालिदासाच्या ’कुमारसंभव’मध्ये इरॉटिझमच्या जवळ जाणारी शृंगारिक वर्णनं आहेत, पण तरीही कालिदासाच्या कवीपणाला कसला डाग लागला नाही. मर्ढेकरांची ’बोंड’, विंदांची ’वक्रतुंड’ नावाची विरूपिका, देहभानाने मनःपूत भारलेल्या ग्रेसांच्या असंख्य कविता, ढसाळांच्या 'गोलपिठा'तल्या कविता, ही याची उदाहरणं होत. नुसत्या कविताच नाही, तर लोकगीतं, लावण्या हे प्रकार जुन्या काळापासून अगदी सहजपणे कामुकता हाताळतात.</div>
<div class="l170">
अबोला का हो धरिला<br />
सखया बोला मजसी<br />
शरीराची होते लाही<br />
सोसवेना मजला बाई<br />
का हो छळिता</div>
<div class="l170">
किंवा</div>
<div class="l170">
तुम्ही हीना मी दवण्याची काडी<br />
बाई विषयाची गोडी<br />
लागली तुम्हां फार<br />
बारा वर्षे गेला पाऊस<br />
जमीन करा गार…</div>
<div class="l170">
(संदर्भ: बैठकीची घरंदाज लावणी: मुकुंद काळे, 'डिजिटल कट्टा’, दिवाळी २०१५)</div>
<div class="l170">
प्रेम आणि तत्संबंधी शारीर व्यवहारातून निर्माण झालेल्या साहित्याची पुढची नैसर्गिक पायरी म्हणजे शारीरिक आकर्षण, वासना यांतून निर्माण होणारं साहित्य. यात प्रेमाचं आत्मिक, विशुद्ध इ. रूप मागे पडून ते भौतिक स्वरूपात प्रकट होतं. एव्हाना शहरीकरणाला, बेकारीकरणाला, बाईच्या घरातून बाहेर पडण्याला, पारंपरिक कुटुंबसंस्था उसवण्याला कुठंतरी सुरुवात झाली होती. दृष्टीआड कसोशीने लपवलेली काही पात्रं; देवदासी, जोगत्ये, तमासगीर, मुरळी, लाल आलवणातल्या तरुण विधवा, माजोरडे गावप्रमुख, लंपट म्हातारे, माजावर आलेली पोरं इ. लेखकांच्या रडारावर उगवू लागली. इथे कुठेतरी चौकटी मोडणारं युग सुरू झालं. मी युग हा शब्द कालखंड अश्या अर्थानं वापरतोय आणि तो कोणत्या नेमक्या आकड्यांमध्ये मांडता येईलच असं नाही. मराठीत काही दमदार धाडसी साहित्य निर्माण झालं ते या स्रोतापासून. खानोलकर, भाऊ पाध्ये, दळवी, श्री. ना. पेंडसे, पु. शि. रेगे, रत्नाकर मतकरी अश्या बिनीच्या लेखकांनी लग्नसंबंधामधली कुचंबणा, न भागणारी वासना, नाक्यावरच्या पोट्ट्यांची लगट (वासुनाका), बाहेरख्यालीपणा असे विषय हाताळले. या कालप्रवाहाला छेद देणाऱ्या काही लिखाणाची नोंद इथे घेणं प्राप्त आहे. आनंद साधल्यांचं ’आनंदध्वजाच्या कथा’ हे असंच एक पुस्तक. जुना काळ घेऊन, विनोदी आणि प्रसंगी तुच्छतादर्शक भाव ठेवून पुरेश्या अश्लील भाषेत लिहिलेल्या या पुस्तकाची नोंद या विषयावर मराठीत लिहिल्या गेलेल्या जवळजवळ प्रत्येक लेखात आढळते. ऐतिहासिक, पौराणिक, धार्मिक वाङ्मयात या अनुषंगानं क्वचित येणारी काही उदाहरणं (अहिकच्या घामापासून मूल होणं किंवा तहिकची काचोळी तंग होणं इ.) ही अत्यंत तत्कालिक आणि संदर्भहीन ठरतात. त्या पार्श्वभूमीवर साधल्यांचं जुन्या काळात घेऊन जाणारं पुस्तक विशेष म्हणता येईल. नाटकांच्या बाबतीत बोलायचं तर ’महानिर्वाण’, ’शांतता! कोर्ट चालू आहे’ मधला लैंगिक अंडरकरंट, ’पुरुष’, ’सखाराम बाईंडर’, मधला रासवटपणा ते केवळ स्त्रियांसाठी म्हणून केले गेलेले ’योनी-मनीच्या गोष्टी’; अशी काही मोजकी नाटकं या विषयाला ओझरता स्पर्श करून गेली. मराठी रंगभूमीच्या मर्यादा ते नाटककारांचा वकूब या दोन टोकांमध्ये फुल्याफुल्यांचं नाटक फारसं झालंच नाही. लैंगिकतेचा परिघ हा देहपुर प्रेम, विकृती, हिंसा यांनी व्यापलेला आहे. मराठी रंगभूमीवर यांची समजूतदार मांडणी करणं तसं कठीण काम. जयवंत दळवीं आणि विजयाबाईंनी ‘बॅरिस्टर’ नाटकात लैंगिकतेचा मराठी रंगभूमीला पेलवेल इतकाच आणि तरीही धाडसी असा खेळ मांडला. मनाचा आजार आणि शारीर ओढ यांचा अप्रतिम मेळ दळवींनी नाटकभर राखला. तोल सांभाळला नाही तर असं लिखाण दर्जाहीन होण्याची शक्यता दाट असते. भैरप्पांचं ’मंद्र’ (मराठी अनुवाद- उमा कुलकर्णी) हे याचं एक उदाहरण (या पुस्तकाचं विच्छेदन: <a href="http://samvedg.blogspot.in/2012/06/blog-post.html" title="http://samvedg.blogspot.in/2012/06/blog-post.html">http://samvedg.blogspot.in/2012/06/blog-post.html</a>). आणि त्याचमुळे मला खानोलकर (रात्र काळी घागर काळी) हे पार विलक्षण वाटतात. सहजपणे सवंग बनू शकणारा विषय, एक संवेदनशील कवी आणि अचाट प्रतिभेचा लेखक कसा शब्दबद्ध करतो, याचं हे उदाहरण (पण नेमकी फूटपट्टी लावायची तर हे लिखाण इरॉटिक साहित्य प्रकारात मोडेल. खानोलकरांना याची इरॉटिका करता आली असती का? ’रात्र काळी’चं कथाबीज पाहता याचं उत्तर होकारार्थी येईल.) : </div>
<div class="l170">
<span style="color: #cc0000;">रात्र काळी चित्र - १</span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-n1AnBTYV0dA/V3dmLfCCU6I/AAAAAAAACMk/fwAABR4w3cUnpEyaeO5iTkBmgMmtGJ-TwCLcB/s1600/ratra-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-n1AnBTYV0dA/V3dmLfCCU6I/AAAAAAAACMk/fwAABR4w3cUnpEyaeO5iTkBmgMmtGJ-TwCLcB/s320/ratra-1.jpg" width="204" /></a></div>
<br />
</div>
<div class="l170">
<span style="color: #cc0000;">रात्र काळी चित्र - २</span><br />
</div>
<div class="l170">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-1MG21Vyawkk/V3dm1wiWCSI/AAAAAAAACMw/e4ZV8Bj7a-Evrl_Y9KVBZcSCSoWEIw6UQCLcB/s1600/ratr-2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-1MG21Vyawkk/V3dm1wiWCSI/AAAAAAAACMw/e4ZV8Bj7a-Evrl_Y9KVBZcSCSoWEIw6UQCLcB/s320/ratr-2.jpg" width="194" /></a></div>
<br /></div>
<div class="l170">
जे काळानुरूप बदल मराठी फुल्या-फुल्यांच्या साहित्यात होताना दिसतात, तसे बदल युरोपियन साहित्यात दिसत नाहीत. युरोपियन साहित्यात फुल्या-फुल्यांचं साहित्य वाढलं ते सर्वांगानं आणि सर्व काळांमध्ये. मुळातच एक समाज म्हणून त्यांचा लैंगिक संबंधांकडे बघण्याचा दृष्टिकोन हा भारतीयांपेक्षा खूपच वेगळा आहे. त्यातून जे काही उद्भवत राहिलं, त्यामुळे युरोपियन लेखकांना लिहिण्याचे नेमके स्रोत मिळत गेले. या उपलब्ध असणाऱ्या चौकटीमध्ये तपशिलांची, कल्पनांची भर टाकून युरोपियन लेखकांनी साहित्यनिर्मिती केली. मराठी लेखकांसाठी हे स्रोत मुळातच उपलब्ध नव्हते/नाहीत किंवा अत्यंत मर्यादित प्रमाणात उपलब्ध होते. याला समांतर उदाहरण देण्याचा मोह मला टाळता येत नाही. युरोपियन कलाप्रांतात उत्पात घडवणारे असंख्य प्रयोग झाले; त्यात आक्रोश, वेदना, माणुसकी, कुटुंबसंस्था, हिंसाचार, मानसिक आजार असे विषय गंभीरतेने हाताळले गेले. यातल्या असंख्य विषयांची मुळं कुठेतरी जागतिक महायुद्धांशी निगडित आहेत. भारताला महायुद्धांची झळ बसली नाही आणि तो अनुभव नसल्याकारणानं मराठी किंवा एकूणच भारतीय कलाकार पारंपरिक अनुभवांच्या परिघात फिरत राहिले. (अपवाद: फाळणीच्या दरम्यान झालेल्या अमानुष हिंसाचाराच्या पार्श्वभूमीवर हाडांच्या तळापर्यंत पोचणारी तमस, होश्यारपूर टू लाहोर, पिंजर सारखी पंजाबी पुस्तकं). एकुणातच अनवट विषयाची टोकदार अभिव्यक्ती निव्वळ कल्पनाशक्तीच्या बळावर करता येणं अशक्य नसली तरी कठीण असते. अश्या कलाकृतींना अनुभवांचा सांगाडा नसेल तर कालौघात चमकदार कल्पना ओघळून त्या कलाकृतीला विकृत स्वरूप येण्याची शक्यता नाकारता येत नाही.</div>
<div class="l170">
लैंगिकता आणि हिंसा या समाजातल्या आदिम भावना आहेत. युरोपियन साहित्यात यांचं एक घट्ट मिश्रण आढळतं. युरोपियन समाजाच्या उदार लैंगिक दृष्टिकोनामुळे की अजून कशामुळे ते माहीत नाही, पण या मिश्रणात फार जुन्या काळापासून लैंगिक विकृतीचीही भर पडलेली दिसते. तगड्या लेखकासाठी लैंगिकतेतून उद्भवणारी हिंसा आणि विकृती हे फार आकर्षक समीकरण आहे. इथे अजून एक मोठा फरक नमूद करायला हवा. लैंगिक हिंसा आणि विकृती यांवर आधारित साहित्य हे मोठ्या अंशी 'गुन्हेगारी साहित्य' (क्राईम फिक्शन) प्रकारात मोडतं आणि मराठी लेखक या प्रकाराला कायमच दुय्यम समजत आलेले आहेत. युरोपियन लेखकांनी होमोसेक्श्युऍलिटी, ऑर्जीज्, सॅडोमॅचोईजम, प्रॉस्टिट्यूशन, पेडोफिलिया, चाईल्ड अब्यूज असे अनेक विषय हाताळले. यात निव्वळ स्वस्तातली आणि कुतूहल चाळवणारी करमणूक करणं हा उद्देश नव्हता. कित्येक लेखकांनी फुल्या-फुल्यांच्या साहित्यातून तेव्हाच्या राजकीय, धार्मिक आणि सामाजिक स्थितीवर नेमकं बोटं ठेवलेलं दिसतं. इथे मला मार्की द साद (Marquis de Sade)चा उल्लेख करावा वाटतो. सतराव्या शतकाच्या मध्यावर जन्माला आलेला हा फ्रेंच लेखक त्याच्या इरॉटिक लिखाणामुळे प्रसिद्ध होता. त्याच्या पुस्तकातून त्यानं लैंगिक कल्पनाविलास, हिंसा, गुन्हेगारी यांचा आधार घेत कॅथलिक चर्चवर जबर टीका केली. आयुष्यातली ३२ वर्षं मानसिक रुग्णालयात घालवलेल्या या लेखकाचं एक वाक्य मी इथे देतो : "Sex without pain is like food without taste." या वाक्यावरून त्याच्या लिखाणाची दिशा लक्षात यावी. Sadism आणि Sadist हे इंग्रजी शब्द त्याच्या नावावरून तयार झालेले आहेत. गोया, पिकासो आणि कित्येक सरिअलिस्ट चित्रकारांवर सादच्या लिखाणाचा प्रभाव होता. थोडक्यात आपल्या नैतिक-अनैतिकतेच्या फूटपट्ट्या न लावता या विषयाकडे आणि लेखकांकडे बघण्याची आपली तयारी हवी. यात हिंसेचं किंवा विकृतीचं उदात्तीकरण करण्याचा हेतू नाही. पण केवळ आपल्या नीतिमत्तेत बसत नाही म्हणून, समाजात घडणाऱ्या घटनांकडे दुर्लक्ष करण्याची जी खास भारतीय पद्धत आहे, त्यावर कुठेतरी कलावंतानं व्यक्त होणं आवश्यक आहे असं मला वाटतं. ज्या देशात अमानुष, हिंसक सामूहिक बलात्कार होतात, त्याची तपशीलवार वर्णनं वर्तमानपत्रांतून येत राहतात, तिथला कलावंत अश्या घटनांनी हलत नसेल, तर इतर लोकांबरोबरच त्याचीही कातडी गेंड्याची झाली आहे असंच म्हणावं लागेल. सिनेमा, फॅशन या विषयांना वाहिलेली उठवळ मासिकं चाळली, तरी त्यात कास्टिंग काऊच, जबरदस्तीनं (सम-/)लैंगिक संबंधांसाठी भाग पाडणं हे विषय आंबटपणे चघळले जातात. वेळोवेळी विविध धर्मस्थळांमधून तथाकथित धर्मगुरूंनी केलेल्या लैंगिक शोषणाच्या बातम्याही आपल्याला नव्या नाहीत. पण समाजाकडून येणारा ताण आणि दस्तुरखुद्द लेखकाच्या बाजूने आवश्यक असणारी ढकल यांचा अभाव आपल्याकडे प्रकर्षानं जाणवतो. मग अशा विषयांच्या मुळाशी जाण्याकरता लागणारी मेहनत, संशोधन हे तर दूरच राहिलं. लैंगिक हिंसा आणि विकृती यांचं मिश्रण असणारं मराठीतलं (आणि एकमेव?) उदाहरण म्हणजे अनंत सामंतांची 'एम टी आयवा मारू'. 'एम टी आयवा मारू'मध्ये लैंगिकता हे एक पात्र आहे. लेखकाच्या, आयवा मारूच्या, दीपकच्या सोबत कधीतरी उज्ज्वलाची स्वतःची गोष्ट सुरू होते आणि एक लैंगिक पिसाटपण कादंबरीभर पसरून राहतं. </div>
<div class="l170">
<span style="color: #cc0000;">आयवा मारू - १</span><br />
</div>
<div class="l170">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-Z6-40OcaKhM/V3dm4fJbmeI/AAAAAAAACM0/AP9gvH5lGJYKZoRsZWUDwmcsnTPheU4pgCKgB/s1600/MT%2BMaru.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-Z6-40OcaKhM/V3dm4fJbmeI/AAAAAAAACM0/AP9gvH5lGJYKZoRsZWUDwmcsnTPheU4pgCKgB/s320/MT%2BMaru.jpg" width="180" /></a></div>
<br /></div>
<div class="l170">
इरॉटिका साहित्यप्रकारातली काही मोठी नावं इथं सांगणं क्रमप्राप्त आहे. डी. एच. लॉरेन्स ('लेडी चॅटर्लीज लव्हर' - हे आपल्याकडे इंग्रजी एम.ए.च्या पातळीवर अभ्यासक्रमात असतं आणि बऱ्याच वेळा शिकवणाऱ्यांची त्रेधातिरपीट उडते), व्लादिमिर नाबोकोव्ह ('लोलिता' - ३७-३८ वर्षांच्या प्रौढ माणसाचे त्याच्या १२-१३ वर्षांच्या सावत्र मुलीशी असणारे संबंध) आणि जॉन क्लेलॅन्ड ('फॅनी हिल'). अजून कितीतरी नावं गूगलवर अगदी सहज मिळतील, पण जॉन क्लेलॅन्ड (John Cleland) हे नाव त्यांत महत्त्वाचं आहे. अठराव्या शतकाच्या मध्यात या माणसानं ब्रिटिश इरॉटिका साहित्यामधलं अत्यंत महत्त्वाचं, गाजलेलं आणि वादग्रस्त पुस्तक लिहिलं - 'Fanny Hill'. हे पुस्तक 'मेम्वॉर्स ऑफ अ वुमन ऑफ प्लेझर' या नावानंसुद्धा ओळखलं जातं. कादंबरीच्या स्वरूपात लिहिली गेलेली ही पहिली इंग्रजी इरॉटिका, जिच्यावर बहुसंख्य देशात बंदी आली होती. पौगंडावस्थेतल्या एका सामान्य मुलीच्या लैंगिक अनुभवांवर आधारलेल्या या पुस्तकावर पुढे सिनेमेही निघाले. (खरं म्हणजे या अनुभवांना निव्वळ पौगंडावस्थेतील अनुभव म्हणता येणार नाही, कारण यातली फॅनी सरळ सरळ वेश्याव्यवसायात ढकलली जाते.) ज्युडी ब्लूमचं १९७८ मध्ये आलेलं ’फॉरेव्हर’ (स्त्री-लैंगिकता), ’द मिसएज्युकेशन ऑफ कॅमरन पोस्ट’ (एमिली डॅन्फर्थ - गे स्त्रीपात्र), ’यू अगेन्स्ट मी’ (जेनी डाऊनहॅम - बलात्कार आणि आघात), ’व्हेअर द स्टार्स स्टिल शाईन’ (ट्रिश डोलर - लैंगिक हिंसा) ही काही ’यंग ऍडल्ट फिक्शन’मधली लैंगिकतेशी संबंधित पुस्तकं. यांतले अनुभव वैश्विक आहेत. पण मराठीत तर खऱ्या अर्थानं ’यंग ऍडल्ट फिक्शन’ अजून आलेलंच नाही. पौगंडावस्थेतील अनुभव, कुतूहल, गप्पा हे लेखकासाठी मोठं खाद्य खरं. पण परत एकदा - कदाचित समाजाकडून येणारा ताण असेल किंवा आणखी काही कारण असेल, या विषयावर मराठीत फारसं काही दिसत नाही. ’बाप-लेकी’ या पुस्तकात काही लेकींनी त्यांना पौगंडावस्थेत आलेल्या विचित्र अनुभवांचं वर्णन केलेलं आहे. पण तो धागा तिथेच संपला. इथे ऍन फ्रॅन्कचं उदाहरण योग्य ठरेल. बहुसंख्य वाचणाऱ्यांना तिच्या डायरीबद्दल माहीत आहेच. वयात येतानाच्या ऍनच्या देहशोधाबद्दलच्या नोंदी तिच्या वडलांनी गाळल्या. ठीक! पण मराठीत याचा अनुवाद येताना तो संपूर्ण संदर्भच हरवून जातो हे नवलच!</div>
<div class="l170">
एकविसाव्या शतकात अभिव्यक्ती स्वातंत्र्याशी संबंधित दोन समांतर घटना घडल्या. इंटरनेट सामान्य माणसाच्या आवाक्यात आलं आणि स्त्री लेखक त्यांचे लैंगिक अनुभव, स्त्रीत्वाच्या शारीर जाणीवा धीटपणे लिहू लागल्या. एकाचवेळी खासगीपण आणि वैश्विकता जपण्याची अमाप मुभा देणारं इंटरनेटसारखं माध्यम आणि समाजाचे नीतिनियम/स्वतःचे संकोच झटकून कोशातून बाहेर पडू पाहणाऱ्या स्त्री लेखक हा फार छान योगायोग होता. पण इंटरनेटवर उधाण आलं ते अत्यंत उठवळ, अश्लील साहित्याला. हे साहित्य पूर्वीच्या पिवळ्या पुस्तकांपेक्षा साहित्यिक मूल्यांत काही वेगळं नव्हतं. शिवाय इंटरनेट दृकश्राव्य माध्यम असल्याकारणानं या परिघात इरॉटिक साहित्यापेक्षा पॉर्नहब म्हणून त्याची वाढ वेगात झाली. स्लॅश फॅनफिक्शन हे इंटरनेट साहित्यातलं एक वेगळं वळण म्हणता येईल. फॅनफिक्शन प्रकारातलं आणि स्त्री-इरॉटिका साहित्यामधलं एक दणदणीत आणि अगदी अलीकडच्या काळातलं नावं म्हणजे एरिका मिशेल उर्फ ई. एल. जेम्स (५० शेड्स ऑफ ग्रे). ५० शेड्सनं मम्मी पॉर्न (Mommyporn) असा नवाचं प्रकार जन्माला घातला. पण त्या आधी स्त्रीच्या दृष्टिकोनातून लिहिलं गेलेलं फुल्याफुल्यांचं साहित्य नव्हतंच असं नाही.</div>
<div class="l170">
स्त्रियांच्या दृष्टिकोनातून लैंगिकतेचं चित्रण करणारं साहित्य अगदी तेराव्या-चौदाव्या शतकापासून लिहिलं गेलं. अशा साहित्याचे विषय म्हणजे, कधी वयस्क स्त्रियांनी नुकत्याच लग्न झालेल्या वधूला दिलेला सल्ला असायचा किंवा एखाद्या ननला तिच्या वासनांचं दमन करण्याबद्दलचा उपदेश असायचा किंवा वेश्यांमधला संवाद असायचा. पुस्तकातलं मध्यवर्ती पात्र स्त्री असली, तरी लिहिता हात पुरुषाचा होता. हे चित्र एकविसाव्या शतकात बदललं. स्त्री-लेखकांमुळे पाश्चात्त्य जगात रोमॅन्टिका, लेस्बियन इरॉटिका, पॅरानॉर्मल इरॉटिका, फेअरी टेल इरॉटिका, स्टेमपंक इरॉटिका असे अनेक प्रयोग सुरू झाले, वाढले. मराठीत स्त्रियांच्या देहभानाचं चित्रण करणाऱ्या केवळ दोन लेखिका पटकन आठवतात; गौरी देशपांडे आणि मेघना पेठे. दोघींच्या लिखाणातलं साम्य म्हणजे सुस्पष्ट स्त्रीवादी भूमिका. गौरी देशपांडेंच्या लिखाणात लैंगिकतेचे संदर्भ नात्यांच्या गुंफणीतून येतात, त्यात आक्रमकता कमी आणि स्वतःच्या देहाच्या स्वातंत्र्याचं भान जास्त असतं. पेठ्यांच्या लिखाणाला धारही असते आणि कित्येकवेळा लैंगिकता हे एक पात्र बनून येतं. म्हटलं तर या लेखिकांची अजूनही एक परंपरागत म्हणता येईल चौकट आहे. जो पॅटर्न (अनुक्रमे प्रेम, शारीरिक आकर्षण इ.) पुरुष लेखकांनी पाळला, जवळ जवळ तोच पॅटर्न स्त्री लेखकही पाळताना दिसतात. (याला सणसणीत अपवाद म्हणजे प्रोतिमा बेदींचं आत्मचरित्र- ’टाईमपास’) खरं म्हणजे स्त्री लेखकांना लिहिण्यासाठी खूप विस्तृत पटल आहे, रामायणातली उर्मिला (’लक्ष्मणाची रेघ आली उर्मिलेच्या कामी’ ही ओळ ग्रेसांनी उगाच का लिहिली!), महाभारतातल्या नायिका (कुंती-माद्री-द्रौपदी) ते थेट जीन्स आणि पायात जोडवे घालणारी आजची स्त्री. आज समाज दोन बिंदूमध्ये ताणला जातोय. एकाचवेळी समाजाचं अमेरिकीकरण (डेटींग, लिव्ह-ईन-रिलेशन, फ्लर्टींग, न्युक्लीअर कुटुंब, घटस्फोट) चालू आहे आणि त्याचवेळी त्या अमेरिकीकरणाला तोलून धरणारी समाजव्यवस्था मात्र उपलब्ध नाही. या विशिष्ट घडामोडींचा लैंगिकतेवर निश्चितच परिणाम होतो.</div>
<div class="l170">
मराठी लेखिकांनी या विषयांवर लिहायचं ठरवलं तर या बदलत्या काळाचा तो एक अप्रतिम आढावाच होईल.</div>
<div class="l170">
साहित्य समाजभान घडवतं (इथे मी किंचित साशंक आहे) - समाजशास्त्रज्ञांसाठी, मानसोपचारतज्ज्ञांसाठी तो एक आरसा असतो हे जर क्षणभर खरं मानलं, तर बदलत्या काळाचे पडसाद आपल्या साहित्यात पडणं आवश्यक आहे. कोंबडं झाकलं म्हणून सूर्य उगवायचा थांबत नाही. ज्या संक्रमणातून समाज जात आहे, त्याचं आकलन, त्याचे विविध पैलू लेखकांनी हाताळलेच नाहीत; म्हणून ते प्रश्न अस्तित्वातच नाहीत असं समजणं मूर्खपणाचं लक्षण होय. इंटरनेटमुळे प्रत्येकाला वाट्टेल ते बघण्याचं स्वातंत्र्य, त्यातून उद्भवणाऱ्या विकृती / हिंसाचार, बदलत चाललेल्या कुटुंबपद्धती आणि निर्माण होणारे नवे प्रश्न, विविध संस्कृतींची सरमिसळ आणि बदलत जाणाऱ्या नैतिकतेच्या कल्पना, स्वातंत्र्य आणि स्वैराचार यांतल्या फिकुटत जाणाऱ्या सीमा या साऱ्या-साऱ्यांचा दस्तावेज म्हणजे फुल्याफुल्यांचं साहित्य. लेखकांनी उत्तरं शोधावीतच हा हट्ट नसतो, पण त्यांनी प्रश्न मात्र जरूर निर्माण करावेत.</div>
<div class="l170">
संदर्भ:<br />
१. <a href="http://www.wikipedia.org/" title="www.wikipedia.org">www.wikipedia.org</a><br />
२. A history of pornography: Montgomery<br />
३. Fanny Hill: John Cleland<br />
४. Lolita: Vladimir Nabokov<br />
५. Lady Chatterley's lover: D.H. Lawrence<br />
६. The 120 days of Sodom: Marquis de Sade<br />
७. बैठकीची घरंदाज लावणी: मुकुंद काळे- डिजीटल कट्टा, दिवाळी २०१५<br />
८. रात्र काळी घागर काळी: चिं.त्र्यं. खानोलकर<br />
९. एम टी आयमा मारु: अनंत सामंत<br />
१०. मंद्र: भैरप्पा । उमा कुलकर्णी<br />
+ Project Gutenberg <br />
<br />
<br />
<span lang="HI">मूळ लेख "ऎसी अक्षरे" : <span style="font-family: Mangal;"><span lang="EN">http://www.aisiakshare.com/node/5263</span></span></span></div>
Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-83759012414741478162016-05-17T22:21:00.002+05:302016-05-17T22:21:41.995+05:30पांढऱ्या पायांची काळी मांजर<span lang="HI">लोक कधी ही येऊ शकतात. लेकवी (ढ लोकांसाठी: लेखक + कवी = लेकवी) रिकामा असला तरी त्याला आपण उपलब्ध नाहीत सांगायला आवडतं. त्यामुळं आता दार उघडून लेकवी नुक्तेच सुक्ष्मात गेले असं विक्षिप्त उत्तर द्यावं की काय या विचारात असताना दुसऱ्यांदा दारावर टकटक झाली. खरं तर ही अशी सुर्य वितळत असतानाची वेळ म्हणजे व्याकूळ होऊन हातांना शब्दांचं सहावं बोट फुटण्याची वेळ. पण नेमकी लेकवीची दर्दभऱ्या गजलांची सीडी गेले दोन दिवस खरखरत असल्यानं त्याला पुरेसं व्याकूळ होता येत नव्हतं. त्याच्या कुठल्यातरी टेकी फ्याननं सांगीतल्याप्रमाणं त्यानं ती सर्फ मधे बुडवून उन्हात वाळत टाकली होती पण त्या गायकाचा गळा म्हणावा तितका अजून साफ झाला नव्हता. थोडक्यात ऎन संध्याकाळचा लेकवी चक्क मोकळा होता आणि आता तीच ती टकटक परत...<br />
<br />
साशंक नजरेनं लेकवीनं दार किलंकिलं करुन बघितलं, पण बाहेर कुणीच नव्हतं. लेकवी ऑलमोस्ट अश्रद्धेय असल्यानं त्याचा भुताखेतांवर विश्वास नव्हता पण उगाच धोका नको म्हणून त्यानं ’श्रीराम’ म्हणत सुस्कारा टाकला. दार लावून तो वळला तर नेमकं पायात काही तरी गुबगुबीत अडखळलं. अल्टर ईगोनं यावं तसं अगदी सहजपणे एक मांजर आत आलं होतं. आमंत्रणाच्याबाबतीत अगदी संवेदनशील असणाऱ्या लेकवीला खरा धक्का बसला जेव्हा ते मांजर हक्कानं सोफ्याच्या उशीला टेकून बसलं. ’शुक शुक’ कुठल्यातरी जुन्या पुस्तकात दिलेला मांजर हाकलण्याचा मंत्र लेकवीला नैसर्गिकरित्या आठवला. मांजर ढिम्म हललं नाही. वैतागून लेकवींनं टेबलावरचा काठोकाठ भरलेला पिवळा स्ट्रेस बॉल मांजराच्या बाजुला पडेल अश्या बेतानं फेकून मारला. समिक्षक उचलतो तेव्हढीच बेताची नजर वर करुन मांजरानं बॉलचा आढावा घेतला. <br />
<br />
"तुझं झालं असेल तर तू बसु शकतोस" किंचीत घसा खाकरुन मांजर बोललं "तुझंच घर आहे." स्वतःच्याही नकळत लेकवी समोरच्या सॊफ्यावर बसला. "बोलणारं मांजर बघण्यातलं नवलं संपलं की सांग, मग बोलू", भावनाविरहीत आवाजात मांजर बोललं तसं लेकवी आपलीच लाज वाटली. तेव्हढ्या काही सेकंदात त्यानं मांजराचं प्रोफायलिंग पुर्ण केलं होतं; उंची मांजरा एव्हढी, वय मांजरा एव्हढं, डोळे घारे, रंग काळा मिट्ट आणि पाय- पांढरे! <br />
<br />
"तू...तू बोलतेस?" क्षणभर तू म्हणावं की तुम्ही असा लेकवीचा गोंधळ उडाला खरा पण तो सावरला "आणि इथे काय करतेस? काय काम आहे?"<br />
<br />
मांजरानं डोळे मिटले, मिश्या किंचीत फिस्कारल्या आणि संयमी स्वरात ते उत्तरलं "मी वाट्टेल ते उत्तर देऊ शकते, उदा. मी छोटा चेतन आहे. पण त्यानं काय फरक पडणारै? मी सध्या फक्त एक मांजर आहे, काळ्या रंगाचं आणि पांढऱ्या पायांचं. मांजर अश्याकरता कारण सगळ्या पाळीव प्राण्यात आत्मभान असणारी मी एकमेव प्राणी आहे आणि त्याच मुळे स्वार्थीही. मी तुमच्यात असतेही आणि त्याचवेळी मी स्वतंत्र ही असते, कलावंत समाजात वावरतो तस्संच सेम टू सेम."<br />
<br />
"हे बघ" राग आवरत लेकवी म्हणाला "मी विविध विषयांवर लिहीतो म्हणून मी बोलणाऱ्या मांजरावर लिहीनच असं नाही. शिवाय लिंगाचा किती हा गोंधळ; ती मांजर की ते मांजर? निदान तो मांजर म्हणजे बोका एव्हढं तरी नशीबानं ठरलय तुमच्यात...लेख भर मला हा लिंगोबाचा डोंगर चढत उतरत बसावं लागेल, नकोच ते...." लेकवीला सरतशेवटी एक तुच्छतापुर्ण विनोद करता आला याचा बक्कळ आनंद झाला. शिवाय हल्ली मांजराबद्दल वगैरे कोण वाचतं? <br />
<br />
मांजरानं खास मार्जार स्टाईलनं लेकवीकडं पुर्ण दुर्लक्ष केलं. "म्हणजे तू लेखक समजतोस स्वतःला...." लेकवीच्या दृष्टीनं हा अक्षम्य अपमान होता पण मांजरानं आवाजातला करडेपणा जराही जाऊ दिला नाही "तुझ्या लेखकपणाचा ताळेबंद समजून घ्यायला तर मी आले आहे..." समिक्षकांनीच हे मांजर आपल्या अंगावर घातलं आहे हा लेकवीचा संशय आता जवळ जवळ फिटलाच. तरीही त्याला मनात कुठेतरी गुलाबी वाटून गेलं....पण म्हणून पांढऱ्या पायांचं काळं मांजर?<br />
<br />
लेकवीच्या मागे मागे मांजर आतल्या खोलीत गेलं आणि आपण एका नव्या विश्वाची निर्मिती पाहातोय की काय या कल्पनेनं भ्रमित झालं.<br />
<br />
उर्जास्त्रोतांनी भारलेल्या दोन खांबांदरम्यान विविधरंगी प्रकाश उत्सर्जित करणारा एक चौरस ठोकळा स्वतःच्या त्रिमीत कर्णाभोवती कुठल्याही आधाराविना फिरत होता. तो ठोकळा ना जमिनीवर टेकलेला होता ना त्यानं खांबांचा आधार घेतला होता, जणू की दुसरा त्रिशंकुच. सोबत कसलाही आवाज नाही, अधून मधून फक्त सोनेरी रंगाचे प्रकाशाचे काही शिंतोडे तेव्हढे जमिनीवर सांडत होते. एखाद्या यंत्राला जश्या तेल, वंगण पुरवणाऱ्या नळ्या असतात तश्या दोन नळ्या त्या ठोकळ्याच्या वर लटकत होत्या. एका नळीच्या वर भानामती असावी असे खुप सारे अंगठे आणि हसरे गोल होते आणि दुसऱ्या नळी जवळ कसलंस वर्गीकरण केलेली पुस्तकांची एक मर्यादित चळत होती. <br />
<br />
मांजरानं डोळे भिरभिरे करणं थांबवलं तेव्हा त्याला चौरस ठोकळ्यावर कुठे ’टीव टीव टिटवी’, कुठे ’तू नळ्या’, तर कुठे ’फ-कर्म’ अशी संबोधनं दिसली. "सोशल मिडीया" लेकवीनं विनाकारणच नम्र सुरात माहिती दिली "मी आपलं गंमत म्हणून त्यांना वेगळ्या बाजाची नावं दिली आहेत; सामान्य भाषेत ट्वीटर, यु ट्युब आणि फेसबुक"<br />
<br />
मांजरानं कुठून तरी डेटा ऍनॅलिसिसचं छोटेखानी यंत्र काढलं आणि लेकवीच्या फेसबुकाची कुंडली मांडली "तुझ्या ओळखीच्या लोकांपैकी १३% लोक तुझे नातेवाईक आहेत, ७% लोक तुझे ऑफीसवाले, ३५% लोक तुझे शाळा, कॉलेज मधले मित्र आणि तब्बल ४५% लोक नाव असलेले कलावंत आहेत."<br />
<br />
"असतील" लेकवी आकडेमोडींनी फारसा प्रभावित होणाऱ्यांपैकी नसतो "यातली कलावंत मंडळी महत्वाची...त्यांची आणि माझी जात एकच. पुर्वी म्हणे साहित्यीक कट्टे असायचे तसंच आता हा आभासी कट्टा झालाय. आम्हाला इथं काळ-काम-वेगाच्या त्रैराशिकात न अडकता बोलता येतं, कल्पनांची देवाणघेवाण करता येते"<br />
<br />
हसणारं मांजर आज पर्यंत कोणी बघितलेलं नाही पण लेकवीच्या उत्तरावर मांजरानं जो काही चेहरा केला त्यालाच बहुदा कुत्सीत हास्य म्हणत असतील "४५% कलावंतांपैकी जेमतेम पाच टक्क्यांनी तुला त्यांच्या फेसबुकात ’मित्र’ या कॅटगरीत टाकलं आहे, उरलेल्यांनी तुझी बोळवण ’निव्वळ ओळखीचा’ अशी केली आहे. तू जी कल्पनांची देवाणघेवाण म्हणतोस ती त्या कलावंतांनी टाकलेल्या कुठल्याही नोंदीवरची तुझी प्रतिक्रिया असते ’बरोबर आहे ताई’, ’मलाही अगदी अस्संच वाटतं’ किंवा ’क्या बात है मित्रा’ अश्या अर्थाची. शिवाय तुझ्या कुठल्याही नोंदीवर कुठल्याही कलावंतानं प्रतिक्रिया दिल्याचं मला तरी दिसत नाही"<br />
<br />
नवी चप्पल म्हणत नाचत जायला आणि ताज्या उष्ण शेणात नेमका पाय पडायला एकच गाठ पडावी तसं काहीसं लेकवीचं झालं. "नेटवर्किंग म्हणतात त्याला" लेकवी पुटपुटला "साहित्यीक बनण्याची ती पहीली पायरी आहे." खोलवर दडवलेली गुपीतं उपटून काढत लेकवी मांजरापुढे का कोण जाणे पण नागवा झाला "तुला त्या दोन नळ्या दिसताहेत नां, त्यातली पहीली नळी नेमकी या मित्रांसाठी. त्यांची नोंद आली रे आली की आधी त्या नळीतून पिळून एक लाईकचा अंगठा आधी डकवायचा, कधीमधी बदल म्हणून स्मायली टाकायचा; नोंद नंतर वाचली किंवा कधी नाही वाचली तरी चालते. पण सतत मी तुझा भक्त आहे ही जाणीव त्या कलाकाराला व्हायला हवी. कलावंत स्तुतीवर जगतो गं, तुझ्यासारख्या मांजरीला नाही समजायचं ते. असे शेकडो लाईक बघितले की त्या कलावंतालाही भरुन येतं. कधी तरी मग त्याला ही हे जाणवतं की हा माणूस आपल्या प्रत्येक नोंदीवर आवर्जून मत देतो आणि मग एक अनुबंध निर्माण होण्याची शक्यता जन्माला येते"<br />
<br />
"भाट लेकाचा" मांजरानं अर्थातच हे स्वगत म्हटलं आणि प्रकट प्रश्न विचारतं झालं "आणि ती दुसरी नळी? पुस्तकांच्या चळतीजवळची??"<br />
<br />
"नुस्ती पुस्तकं नाही ती...त्यात सीड्यापण आहेत" लेकवीनं आवर्जून सांगीतलं "त्यातून लिहीण्याचा मूड तयार होतो..."<br />
<br />
"आणि ईमेजही..." मांजरानं डेटा ऍनॅलिसिसचं यंत्र परत एकदा चालवलं "हे बघं, तू गेल्या महीन्यात बरोबर पाचवेळा दर्दभऱ्या गजलांची क्लीप टाकलीस आणि पंधरा लोकांनी तुझ्या संगीताच्या जाणीवेचं कौतूक केलं. आणि सत्तावीस लोकांनी तुझ्या आवडीच्या लेखकांचे उतारे आणि कवींच्या कविता..."<br />
<br />
"इनफ.." लेकवी सात्वीक संतापला की त्याचं इंग्रजी बाहेर येतं " धिस इज ब्लडी इन्सल्टींग. माझ्या संवेदनशीलतेचा अपमान करते आहेस तू..."<br />
<br />
"नाही, तसं नाही" मांजरीनं आपला हट्ट सोडला नाही "त्यांनी लिहीलेलं तू परत टाईपण्यात कसली आली संवेदनशीलता?" <br />
<br />
"माझ्याच संवेदना जर त्यांनी शब्दबद्ध केल्या तर तीच गोष्ट मी परत का सांगायची?" लेकवीच्या मते हा बेजोड सवाल होता " निव्वळ व्यक्त होणं ही माझी त्या क्षणाची गरज असते आणि म्हणून मी माझ्याच अर्थाचे पण वेगळ्या हातांनी लिहीलेले शब्द परत लिहीतो, हे पुरेसं नाही?"<br />
<br />
"ठीक, हे क्षणभर मान्य" मांजरानं स्वतःभोवती एक गिरकी घेतली "पण हे एव्हढंच आहे? आता या पुस्तकांचं वर्गीकरण बघ नां; गौरी आणि सानिया, गुलजार आणि गालीब, पु ल आणि वुडहाऊस, जी ए आणि ग्रेस, चित्रे आणि कोलटकर....कसं नेमकं आहे! तुला या पुस्तकातले मूड स्वतःवर रुजवून घ्यायला आवडतात. तू जीए किंवा ग्रेस पांघरुन घेतोस आणि तुला वाटतं की आपण पराकोटीचे दुःखी, नियतीवादी झालो आहोत. गौरी किंवा सानियाच्या कुशीत असलास की तुला वाटलं की आपण बंडखोर स्त्रीवादी आहोत. त्यांच्या लेखांचे प्यारे टाकून असं जाहीर रित्या सतत हुळहुळणं तुझ्या संवेदनशीलतेवर शिक्कामोर्तबच नाही का! जुनंच वाचून लोकांनी स्स्स....केलं की तुला एक नशिलं समाधान मिळतं. मग तसंच काहीस लिहून तू मोकळा होतोस. एक लेखक, कवी म्हणून, तुझं अस्तित्व ते काय? तू कोण आहेस?"<br />
<br />
"मी महाकवी दुःखाचा । प्राचीन नदी..." लेकवीनं सुर पकडायचा प्रयत्न केला. त्याला अजूनही आपण एका पांढऱ्या पायांच्या काळ्या मांजराला का उत्तर देऊ लागतो हे उलगडलं नव्हतं.<br />
<br />
"ते ग्रेसांचं.." मांजर एक पंजा वर करत लेकवीला थांबवत म्हणालं "तुझं काय?"<br />
<br />
"कवींचे गोत्र एक असते" बाणेदारपणे लेकवी उत्तरला "मी माझं गद्य अमक्याच्या कवितेभोवती रचतो आणि तमक्याच्या गद्यावरुन मी उद्दीपित होऊन कविता करतो म्हणजे मी लेखक नाही? जगातली आठवी आणि त्यानंतरची प्रत्येक गोष्ट ही लेखकांनी केलेली नक्कलच आहे. मग माझ्याच लेखकपणावर आक्षेप का?" <br />
<br />
मांजरानं शेपूट गुंडाळून प्रश्नार्थक चिन्ह तयार केलं "आठवी आणि त्यानंतरची प्रत्येक कथा त्या त्या लेखकाची दृष्टी घेऊन अवतरली. प्रत्येकाने मुळ कथाबीज वापरुन नव्या कथेत आपापल्या परीनं विरोधाभास, ताण निर्माण केला, आपले अनुभव, आपल्या नैतिक-अनैतिकतेच्या कल्पना ओतल्या, आपण राहातो त्या समाजाच्या मर्यांद्या तोलून पाहील्या. तुझ्या कथांमधे तुझे स्वतःचे अनुभव कुठे आहेत? थोरामोठ्यांचे अनुभव आपलेच समजून तू त्यावर निव्वळ शब्दांच्या बेगडी झुली चढवतोस. लाईकच्या बदली लाईक आणि ’अप्रतिम सुंदर’ च्या बदली ’अप्रतिम सुंदर’ अशी दाद देणाऱ्या खुशमस्कऱ्यांच्या जाळ्यात अडकून त्यांना हवं ते लिहीतोस. अमाश्या पोर्णिमेच्या राती जोगत्याच्या अंगात देवी येते तसा एखादा लेखक तुझ्या अंगात येतो आणि तू लिहीत सुटतोस. तद्दन अंधश्रद्धेशिवाय काय म्हणावं याला! लिहायचं तर प्रतिभा, अनुभव आणि शब्दवंशाचे राजस शाप वागवता यायला हवेत. तुझ्या वाचनावर तू अगम्य मर्याद्या घालून घेतल्या आहेस. तुझं समाजभान सोशलमिडीया पलीकडे शुन्य आहे. तुझ्या लिखाणातल्या प्रतिमा, अगदी शब्दकळादेखिल, तू तत्क्षणी जे वाचत असतोस त्या लेखकासारख्या असतात. त्यामुळं तुझं लिखाण तात्कालीक, उथळ आणि खोटं आहे! तू आणि तुझ्या भोवतालची सगळीच ईको-सिस्टीम तुझा लेखक असण्याचा गंड सतत कुरवाळत असते पण माझ्या क्विझोट्या, कधी तरी शास्त्रकाट्याच्या कसोटीवर स्वतःच लिखाण तोलून तर बघ..." <br />
<br />
लेकवीनं कराकरा डोकं खाजवलं आणि दणकन टेबलावर बुक्की मारली "हे फार क्रूर आहे, हे फार क्रूर आहे." मांजरासमोर रडणं कितपत बरं दिसतं हे न कळाल्यानं त्यानं वाहाणारं नाक तसंच वरपलं, किती तरी वेळ. किती तरी वेळ तो डोळे मिटून बसून राहीला आणि उसळणाऱ्या रक्ताचे कढ आवरत राहीला.<br />
<br />
मांजरानं चोरपावलांनी जाऊन चहा करुन आणला "घे, कोरा चहा आहे. दूध मी प्याले...थंड दुध ऍसिडीटी मारतं म्हणे" <br />
<br />
लेकवीला असं वाटलं की आपल्याला मांजराचं पटतय. त्याला कुणीही पुराव्यानिशी काही समजावलं की त्याला ते लगेच पटतं. पण आपल्या एका अस्तित्वाचे सारे पुरावेच असे नाकारायचे आणि तेही एका पांढऱ्या पायांच्या काळ्या मांजराच्या सांगण्यावरुन, म्हणजे कठीणच होतं. <br />
<br />
"पुढच्यावेळी चहा कोरा करणार असशील तर चतकोर लिंबु पिळ त्यात. कोऱ्या चहावर पिवळ्या लिंबानं मी तुझंच नाव लिहीत गेलो....असो" लेकवीनं थोडं आवरतं घेतलं "मग मी लिहीणं बंद करु म्हणतेस? सगळं निरर्थक आहे?" लेकवीला कुणीतरी आपल्या आत्म्याचे स्वप्नघोष अलगद खुडून नेल्यासारखं वाटत होतं "म्हणजे आता कारकुन वापरतात तेच शब्द आम्ही वापरायचे..म्हणजे आता आम्ही भुकेच्या सीमा पोट आणि पोटाखाली आखून घ्यायच्या...म्हणजे आता आम्ही यो यो हनी सिंगची गाणी ऎकायची..."<br />
<br />
"यो यो हनी सिंगचा देशीवाद नेमाड्यांपेक्षा फार वेगळा नाही बरं का" मांजर मिश्कीलपणे बोललं "सत्ताविसाव्या वर्षी काय कुरवाळायचं आणि तू उसनेवारीची दुःख कुरवाळत बसलासं..." मांजर अचानक संस्कारी झालं "जगाचं ओझं न घेता मस्त मोकळेपणानं एकदा नाचून बघ, चार वेगळ्या लेखकांची पुस्तकं कोणत्याही अपेक्षा न ठेवता वाचून बघ, जमलं तर एखादी छानशी मैत्रिण मिळवं , निरर्थक कुठल्याश्या गावाला चक्कर टाक आणि पारावरच्या म्हाताऱ्यांची चिवट जीवनेच्छा टिपून आण" मांजरानं टूण्णकन टेबलावर उडी मारली. आपला शुभ्र पंजा लेकवीच्या डोळ्यासमोर नाचवत ते म्हणालं "या पुढंच तुझं लिखाण कुणाच्याही भावनांच्या ऋणात राहू नये म्हणून मी तुला एक पंजा मारणार आहे. खरं तर मी तुला चावू ही शकते पण ते फार डाउन मार्केट दिसेल. शिवाय तुझ्या कपाळावर पॉटरांच्या हॅरी सारखी खुण बरीक शोभूनही दिसेल. या नंतर तुला कुणासारखं, कुणाच्या ओझ्याखाली लिहावं वाटलं की तुझ्या कपाळावरची ही खुण विलक्षण दुखून माझा प्रत्येक शब्द तुझ्या मेंदूत परत परत घुमत राहील. मी आता जाणारै. पण जायच्या आधी तुला एक मनीचा श्लोक सांगून जाणारै- तुला आवडणारा एखादा विषय पकडून त्याचा छान अभ्यास कर, त्याविषयी कुणासाठी म्हणून नाही तर तुला रुचेल ते, हवं तेव्हाच लिही. हल्ली लोक स्वतःच मी अमूक विषयातली तज्ञ असं जाहीर करतात, भलेही लिखाण पाककृतींबद्दल किंवा सामाजिक विषयावरचं रिपोर्ताज असू दे, स्वतःच ’मी लेखक’ अशी ओळख रुजवतात. या मोहात पडू नकोस. लेखकानं आधी स्वतःशी प्रामाणीक असायला हवं. भेटणाऱ्या शक्यतांना नाकारु नकोस पण त्यांना आत पाझरायला वेळ दे. अजून काय सांगु? म्या...हाव चा मंत्र लक्षात ठेव म्हणजे झालं"<br />
<br />
पांढऱ्या पायांचं काळं मांजर जसं न बोलवता आलं होतं, तसंच न हाकलता गेलंही; जाताना लेकवीच्या मनातली अनिष्ट कोळीष्टकं घेऊन गेलं.</span><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-92219237993777924262016-04-15T16:53:00.000+05:302016-04-15T16:53:36.728+05:30माया आणि कबीरची रेल्वेयात्रा<br />
॥ १ ॥<br />
आमचा जायाचा दिवस आला तसा आज्जीचा गोंधल जबरदस्त वाढलाय. तिनं सकाल पासून चार वेला बॅगा उघडल्या-पॅक केल्या शेवटी शुभादि बोल्ली की आता निघे पर्यंत बॅगा उघड्याच राहु दे. आबांचं वेगलंच अस्तं. ते गेलेत कबिरला घेऊन मार्केटात. मला तर मज्जाच वाटतै आणि भितीपण. मी, कबीर आणि शुभादि...तिघं एकटेच जाणार जम्मुपर्यंत! म्हंजे कसं नां की मी मोठ्ठी आहे, फोर्थमधे, पण कबीर अजून फर्स्टमधेच आहे आणि शुभादि कॉलेजात जाते पण तिला जम्मु कुठं माहीतै? म्हंजे सगल्यांना लीड मलाच करायचं...म्हंजे हे <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-_jQmCcHJkjs/VxC8UgKFv-I/AAAAAAAACIU/GhqD0Le6gHAqi1Tot71wWn_kZjTNJ-_AgCLcB/s1600/Maya%2BC1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="206" src="https://3.bp.blogspot.com/-_jQmCcHJkjs/VxC8UgKFv-I/AAAAAAAACIU/GhqD0Le6gHAqi1Tot71wWn_kZjTNJ-_AgCLcB/s320/Maya%2BC1.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-zzgVaQBe4JM/VxC8nhUnw7I/AAAAAAAACKI/x9PpDZEbn7odRZxJrvm1DrXhKFHQ_NiJACKgB/s1600/Maya%2BC2.3.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-zzgVaQBe4JM/VxC8nhUnw7I/AAAAAAAACKI/x9PpDZEbn7odRZxJrvm1DrXhKFHQ_NiJACKgB/s320/Maya%2BC2.3.jpg" width="201" /></a>असं झालंच नस्तं पण मध्येच बाबा आजारी पडला आणि आईला घाईघाईनं विमानानं जावं लागलं, म्हंजे आज्जी बोल्लीच, गेली पोर्गी उडत आणि आता आम्ही जाणार झुक झुक झुक करत २-३ दिवसात..जम्मुला. सगले लोक उनांत समर वॅकेशनला जम्मुला येतात आणि आम्ही जम्मुहून कोल्लापुरात आलो. पण आबाज्जी कडे खुप मज्जा येते. आंबे, भेल, मिसल...कबीरनं मामाबरोबर जाऊन चोरुन नॉनव्हेजपण खाल्लं, मी पण, शुभादि आणि आबांनीपण...आज्जीसोडून सगल्यांनी. आणि काय काय गिफ्ट...मामीनं लाकडाचा खेलायचा कम्प्लीट सेट दिलाय, त्यात ज्युली नावाची जाडी बार्बी पण आहे (आज्जी तिला ठकी म्हण्ते), आबांनी कब्याला लाकडाचा बेब्लेड आणलाय आणि हो....बाईज्जीनं मला एक साडी आण्लीऎ. पण ती आई कधी कधी घालते तशी लुंगीसारखी नाहै, ती पॅन्ट सारखी घालता येते. बाईज्जी..म्हंजे आईच्या आईची आई! ती पण अशीच साडी घालते. ती खुप ओल्ड आहे आणि सारखी झोपून <br />
असते पण तिला खुप गोष्टी येतात. मी आणि कब्ब्या रोज रात्री तिच्याकडून गोष्ट ऎकतो. तिची स्कीन एकद्म झोलायला लाग्लीऎ आणि गोष्ट सांगताना ती सारखी आमच्या डोक्यावरुन हात फिरवते मग तिच्या चष्म्यावर आतून फॉग येतो. आई गावाला जाताना तिला भेटून खुप रडली. का?<br />
॥ २ ॥<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-OXVBVvPHsmE/VxC8mBkSkxI/AAAAAAAACKI/DURMFbHvDxwEnHZuIXxN-AaPNVFSifBogCKgB/s1600/Maya%2BC2.1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-OXVBVvPHsmE/VxC8mBkSkxI/AAAAAAAACKI/DURMFbHvDxwEnHZuIXxN-AaPNVFSifBogCKgB/s320/Maya%2BC2.1.jpg" width="244" /></a></div>
आबा आम्हाला स्टेशनावर दोन तास आधीच घेऊन आले. आज्जी वैतागुन बोल्ली आबा नेहमीच असं करतात. पण आबा आज्जीवर कधीच वर्डत नाहीत कारण आज्जी आबांहून थोडी उंच आहे. आज्जी इतकी उंच आहे की तिला चप्पलपण शिवून घ्यावी लागते. कोल्लापुरातले लोक खुप भेल खातात, शुभादि स्टेशनावरपण भेल खातै. आज्जी बोल्ली चुरमुऱ्याच्या ढिगाऱ्यात ती एक दिवस हरवणार. मज्जाचै. मी काऊन्ट केलं, शुभादिनं दोन प्लेटा भेल खाल्ल्या आणि अजून दोन प्लेटा पार्सलपण आण्लं. तिच्या केसांमधे स्टारसारखे चुर्मुरे चिकटले होते, मज्जा. <br />इतक्या लांब शुभादि आम्हाला एकटीच घेऊन जाणार म्हणजे ती बाबापेक्षा शुर असणार. ती पण तिच्या कॉलेजच्या सैन्यात आहे, त्याला एन्शीशी म्हणतात.<br />खुप वेलानं आमची गाडी आली. आबा, मामी आणि शुभादीनं आमचं सामान डब्यात नेऊन ठेवलं. आबांनी सेव्हन्थ टाईम बॅगा मोजल्या आणि आज्जीनं पोरांना नीट घेऊन जा असं टेन्थ टाईम सांगीतलं. कबीर वरच्या बर्थवरुन सारखं जै हन्मान उडी मारत होता आणि <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-OVL3kyX45Ds/VxC8l5T-N9I/AAAAAAAACKI/5VhuHsvwW0cCGrZ_14V9NscnzGPmppsPACKgB/s1600/Maya%2BC2.2.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://3.bp.blogspot.com/-OVL3kyX45Ds/VxC8l5T-N9I/AAAAAAAACKI/5VhuHsvwW0cCGrZ_14V9NscnzGPmppsPACKgB/s320/Maya%2BC2.2.jpg" width="320" /></a></div>
त्याला एकद्म जग्गी अंकल दिसले. जग्गी अंकल बाबाच्याच युनीटमधे आहेत. त्यांच्या सोबत जस्लीन आंटी आणि बोबोपण होता. मग काय मज्जा. जग्गी अंकल आबांशी येऊन बोल्ले तितक्या वेलात बोबो त्याची ब्याग घेऊन आमच्या बर्थवर येऊन पण गेला. बोबो माझ्याच स्कुलमधे थर्डस्टॅन्डर्डमधे आहे पण तो माझ्याहून उंच आहे. आणि त्याच्यावर त्याचा छोटासा झुट्टु. तो नेहमी त्याच्या शर्टाच्या रंगाला म्याचींग असतो, आज ग्रीन! मग मी जस्लीन आंटी सोबत आज्जीकडे गेले. आज्जी तिच्या डेन्जर हिंदीत आंटीशी बोलत होती आणि मग आमच्या गाडीची मोठ्ठी शिट्टी वाजली. आज्जीनं मला घट्ट मिठी मारली, तिच्या चष्यावरपण बाईज्जीसारखाच फॉग आला होता. मला कलेचना, माझ्या डोल्यावरपण कुठून ओला ओला फॉग आला<br />
<br />
<br />॥ ३ ॥<br /><br />मी, कब्बा आणि बोबो वरच्या बर्थवर स्नेकलॅडर खेलत बसलो. कब्ब्याला टेनच्या पुढे काऊंटीग येत नसल्यानं त्याचं पॉनपण मलाच हलवावं लागतं. त्याला साप चावला की तो उगीच जोरात रडतो. मग मी, बोबो त्याला साप चावावूच देत नै! आमच्या समोरच्या बर्थवर एक काका बसलेत. ते म्हणाले त्यांना पण खेलायचय. शुभादिनं त्यांना बघून नमस्ते केलं आणि आम्हाला हलुच म्हणाली की ते खुप मोठे पंडीत आहेत. नागपुरला बाबाच्या घरीपण पंडीत येतो. तो कचोरी मस्त करतो. म्हणून मी काकांना विचारलं की त्यांना काय बनवता येतं तर ते मोठ्या आवाजात हसले. मला तर एकदम खुप साऱ्या घंटा वाजल्यासारखं वाटलं. मग जग्गी <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-lzN1nkGNzzs/VxC8n5ScqwI/AAAAAAAACKI/F73ZrwIF02AmPtMsTy7YXPaUyUHW-AsvQCKgB/s1600/Maya%2BC3.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-lzN1nkGNzzs/VxC8n5ScqwI/AAAAAAAACKI/F73ZrwIF02AmPtMsTy7YXPaUyUHW-AsvQCKgB/s320/Maya%2BC3.2.jpg" width="219" /></a></div>
अंकल आणि आंटी आले, त्यांनी पण पंडीतना नमस्ते केलं. हे नक्कीच मास्टरशेफ असणार. मग त्यांनी माझं नाव विचारलं. ’माया’ बोल्ल्यावर ते बोल्ले ’खुप छान नाव’. त्यांनी मग कबीरचं नाव विचारलं. मग त्यांनी डोले मिटले आणि ते गायलाच लागले "माया महा ठगनी हम जानी, कहे कबीर सुनो भई साधो, यह सब अकथ कहानी" परत एकदा खुप साऱ्या घंटा वाजल्या.....म्हंजे ते गाणारे पंडीतजी होते....आणि त्यांनी आमच्यावर लगेच गाणं पण बनवलं!! मज्जा! बोबो थोडा नाराज झाला की त्याचं नाव गाण्यात का नाही पण मग पंडीतजी बोल्ले की तो आमचा भई म्हण्जे भाऊ आहे आणि त्याचं नाव सुद्धा गाण्यात आहे...आमचं गाणं ऎकायला डब्यातले खुप लोक जमा झाले होते आणि सगल्यांनी पंडितजींना नमस्ते केलं. मला तर फक्त पिक्चरची गाणी आवडतात (आणि नाचायलापण) पण या पंडितजींनी आत्ता बोल्लेलं गाणं एक्दम मस्त होतं. नंतर कबीर त्यांच्या पार्टीत गेला आणि त्यांना गाणं सांगत बसला. बोबो खेलता खेलता झोपून गेला आणि गाडीतल्या ब्ल्यु लाईटमधे पंडितजींच छोट्या आवाजातलं गाणं एंजल सारखं हलुहलु उडायला लागलं.<br />
॥ ४ ॥<br />
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-zO0GuBEm04o/VxC8omq5mhI/AAAAAAAACKI/-HnxBSkmNUYL1qaoK7ycFEvn_3UQgxQkgCKgB/s1600/Maya%2BC4.1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="275" src="https://4.bp.blogspot.com/-zO0GuBEm04o/VxC8omq5mhI/AAAAAAAACKI/-HnxBSkmNUYL1qaoK7ycFEvn_3UQgxQkgCKgB/s320/Maya%2BC4.1.jpg" width="320" /></a>च्या गर्म च्या....कापी कापी कापी...... आबा डोले उघडले की चहा मागतात आणि ते आज्जीला "च....हा...." असा आवाज देतात. पण आबा आत्ता च्या च्या कापी कापी का बोलत होते? मी उठून बसले आणि कललं की मी रेल्वेत है. शुभादिच्या बाजूला कब्या अजूनपण झोपला होता. बाईज्जीच्या गोष्टीत कुंभकर्ण होता तसा...शुभादि स्टॅच्यु केल्यासारखी बस्ली होती. मला बघून ती हसली. शुभादि हसली की खुप सुंदरच दिसते, अगदी आईसारखी. <br />कधीकधी काही नाही केलं की खुप मज्जा येते. सीटवरुन डोकं खाली सोडून थंड थंड खिडकीला पाय लावून लोलायला भारी वाटतं. शुभादिनंपण तसंच लोलून घेतलं आणि तिचा फेवरेट क्वश्चन केला ’माया मेमसाब, झोप हुआ क्या? कैसा हुआ?’ कधीकधी काही नाही केलं तरी हसु येतं... आम्ही मग ब्रश करायला गेलो. बेसिनच्या पाण्याला, माझ्या अंगाला, शुभादिच्या हातांना वेगलाच वास येत होता. ’लोखंडाचा’ शुभादि म्हणाली. मी सांगीतलं ’नाही नाही, रेल्वेचा’.<br />आम्ही मग कापी घेतली. ’बिस्कीट’? विचारायच्या आधीच शुभादिनं चार पुडे काढले. ’मारी’ ? ’नको, ते आजारी लोकांचं बिस्कीटै’, ’मोनॅको’? ’नको, दुधात मीठ घातलं की दुध नास्तं असं बोल्ली आज्जी, मला पार्लेजी दे’. शुभादि म्हणाली कापीत बिस्कीट बुडवणं क्रिमिनल असतं. माझ्या कापीत एका क्रिमिनल बुडूनच गेला मग मी दुसरा क्रिमिनल पाठवला. कापी संपल्यावर शुभादिनं क्रिमिनलचा चिखल अस्सा बोटांनी जमा करुन खायला शिकवला...<br />
<br />॥ ५ ॥<br />
कबीर झोपेतून उठला की खुपवेल बोलतच नाही. त्याची स्टायलै ती. तो हात-पाय सगले पोटावर जमा करुन ठेवतो, शुभादि त्याला मग मांजर म्हण्ते. बोबो मस्त पिवल्या फुलाच्या नाईटड्रेसमधे चालत चालत आला (जग्गी अंकलचापण नाईटसुट सेमटूसेम होता). मग कबीरशेट नीटच जागा झाला. बोर्नविटा पिताना त्यानं पण दोन-तीन क्रिमिनलचा चिखल केला मग त्याला एक्दम पंडितजी आठवले, ’गानं अंकल कुठं गेले’? असं त्यानं दोनदा विचाऱल्यावर शुभादिनं ते रात्रीच उतरुन गेले असं सांगीतलं. कबीर खत्रा बोबडं बोलतो. त्याला र, ड, ल बोल्ताच येत नाही...’ल’? - ’ल’, कल्लं नां? हां! मग तो डोले मिटून मांडी घालून बसला आणि बोर्नविटाचा डब्बा बोबोला दिला. एक हात कानावर ठेवून त्यानं एक्दम पंडितजींसारखं गाणंच सुरु केलं आणि बोबोनं तबला! मज्जा, मला तर खुप हसु आलं पण शुभादिनं माझं तोंड गच्च दाबून ठेवलं. कब्या जोरजोरात ’आ..आ...सा...ले..गा..मा’ असं कायच्या काय ओरडत होता. थोड्यावेलानं एक्दम तो खत्रा ’आ आ आ’ करत वर्डाय्लाच लाग्ला आणि उड्यापण मारायला लागला. त्याच्या सोबत तबला घेऊन बोबोपण उड्या मारायला लागला. <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-KXsDlsSo1uE/VxC8o59p6vI/AAAAAAAACKI/T7ljNlGX3ZYGROLloaB9HgOamFEhdmO0wCKgB/s1600/Maya%2BC5.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="265" src="https://2.bp.blogspot.com/-KXsDlsSo1uE/VxC8o59p6vI/AAAAAAAACKI/T7ljNlGX3ZYGROLloaB9HgOamFEhdmO0wCKgB/s320/Maya%2BC5.jpg" width="320" /></a></div>
शुभादिला कलेचना की तो असं का करतोय मग कब्या बोल्ला ’झुलंल- झुलंल’... सीटच्या टोकाला मिशी हलवंत एक झुरल आमच्याकडं बघत होतं. बोबोनं उडी थांबवली आणि ’जै हन्मान’ बोलत त्यानं तबला झुललावर फेकला. झुलंल पलालं- बोबो पण पलाला. पाच मीन्टं नुस्ती रेस...बोबो मिशीला धरुन मग झुलंलची मेलेली डेड्बॉडी घेऊनच आला. आमची एन्शीशी डोल्यासमोर डेन्जर झुलंल बघून घाबरलीच. बोबो आणि कबीरचा बॅन्ड परत सुरु झाला पण त्यांना आता सालेगामाचा कंटाला आला म्हणून ते बल्ले बल्ले बोलत होते. शुभादिनं हलुच कब्याला दुसऱ्या सीटावरचं झुलंल दाखवलं, ती बोल्ली की तो मेलेल्या झुलंलाचा आत्मा है आणि आता तो बोबोचा बदला घेणारै. बोबो खुप घाबलला. त्याच्या गल्यात बाप्पाचं लॉकेट होतं, ते धरुन तो सारखं त्या झुलंलाला ’भाग जा’ म्हणत होतं. झुलंल तर नाही गेलं पण बोबो घाबरुन पलून गेला<br />
॥ ६ ॥<br />
<br />
आम्हाला खुप कंटाला आला म्हणून आम्ही बोबोच्या सीटवर गेलो. आम्हाला तिथंपण खुप कंटाला आला म्हणून आम्ही आंटींना खायला मागितलं. आमच्या सीटच्या बाजुच्या सीटवर एक छोटी मुलगी तिच्या आईसोबत बसली होती. ती अग्गो बाई मधल्या ’नाक नकटं-डोले मोठ्ठे’ सारखी दिसत होती. ती मस्त चिक्कु खात होती आणि आम्ही चिपा (असं आई म्हणते...). मी तिला थोड्या चिपा दिल्या, त्या तिनं लगेच खाल्या. मग तिला रडत रडत तिच्या आईनं भात खाऊ घातला. मी तिला अजून थोड्या चिपा दिल्या, त्या <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-uKSVZ1c_C2E/VxC8pFjDfJI/AAAAAAAACKI/8N4tGq9lvwcCHopIyihfnOZwPc2qrOhOQCKgB/s1600/Maya%2BC6.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-uKSVZ1c_C2E/VxC8pFjDfJI/AAAAAAAACKI/8N4tGq9lvwcCHopIyihfnOZwPc2qrOhOQCKgB/s320/Maya%2BC6.1.jpg" width="235" /></a></div>
<a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://www.blogger.com/" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;" unselectable="on"></a><a href="https://1.bp.blogspot.com/-RS2E2Mv9W6Q/VxC8pwcwp-I/AAAAAAAACKI/lySIBBZ3zzkVWl6xwNqYpacqEf8yiqbQwCKgB/s1600/Maya%2BC6.2.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="292" src="https://1.bp.blogspot.com/-RS2E2Mv9W6Q/VxC8pwcwp-I/AAAAAAAACKI/lySIBBZ3zzkVWl6xwNqYpacqEf8yiqbQwCKgB/s320/Maya%2BC6.2.jpg" width="320" /></a>त्या तिनं लगेच खाल्या. मग तिला रडत रडत तिच्या आईनं भात खाऊ घातला. मी तिला अजून थोड्या चिपा दिल्या, त्या तिनं लगेच खाल्या. तिच्या आईनं मग तिला टमाटा सुप घेऊन दिलं, त्याच्या सोबत मी तिला थोड्या चिपा पुन्हा दिल्या, त्या तिनं लगेच खाल्या. थोड्या वेलानं ती तिच्या आईच्या प्लेटातून समोसा खायला लागली. तिला तिखट लागल्यावर बोबोनं तिला गुडदाणी दिली. बोबोनं मला हलुच विचारलं, ’तो खुप खुप खाणारा राक्षस कोण’? मी बोल्ले-’बकासुर’. लगेच बोबो म्हणाला मग आता हिचं नाव ’बकी’.<br />कुठं तरी गाडी थांबल्यावर जग्गी अंकल आमच्या साठी मॅजिक पेन घेऊन आले. तो छान काठीसारखा लांब है आणि त्यानं दोन्ही बाजूंनी लिहिता येतं. बोबो बकी समोर उबं राहून बोल्ला ’मॅजिक देखो मेरा, हसेगा चेहरा तेरा’. मग त्यानं पेन मागं लपवला, वन-टू-थ्री केलं आणि पेन मधून वाकवून हाफच केला. ह्यॅ, काय पण, साधा फोल्डींग पेन होता, त्यात काय मॅजिक? पण बकी ला<br /> मॅजिक खुप आवडलं. तिनं टाल्या वाजवून ’मॅजिक मॅजिक’ असा ओरडा केला. बोबोची असं काही करताना खुपदा फजिती होते. पण बकी ला मज्जा आली. मग तिनं बोबोच्या हातातून पेन घेतला आणि कड्कन मधून मोडला आणि बोल्ली ’पलत मॅजिक कल, पलत मॅजिक कल’ !!. बोबो पेनचे दोन टुकडे घेऊन जोरात रडायलाच लागला! <br />मला माझा पेन बोबोला देताना आधी रडु आलं पण नंतर खुप मस्त वाटलं. कुणाला काही दिलं की कधी कधी मस्त वाटतं...<br />जस्लीन आंटीनं मला जवल घेऊन माझे खुप लाड केले. मला एक्दम आईची आठवण आली. आईची आठवण आली की पोटात खोल खोल अंधार पडतो...<br /><br />
<br />
<br />॥ ७ ॥<br />
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-WfYQM7yOnvA/VxC8p3nKN-I/AAAAAAAACKI/mhfAr-0q894csJG2bHpLowkgPfBD5cRiQCKgB/s1600/Maya%2BC7.2.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://1.bp.blogspot.com/-WfYQM7yOnvA/VxC8p3nKN-I/AAAAAAAACKI/mhfAr-0q894csJG2bHpLowkgPfBD5cRiQCKgB/s200/Maya%2BC7.2.jpg" width="143" /></a><a href="https://4.bp.blogspot.com/-OgIV4X4nLcc/VxC8pgWCX7I/AAAAAAAACKI/his1klZO0xYMXsDSOw2tyefyiIHLHdGnACKgB/s1600/Maya%2BC7.1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="162" src="https://4.bp.blogspot.com/-OgIV4X4nLcc/VxC8pgWCX7I/AAAAAAAACKI/his1klZO0xYMXsDSOw2tyefyiIHLHdGnACKgB/s320/Maya%2BC7.1.jpg" width="320" /></a>मला रडू आलं की शुभादिला लगेच कलतं. ती म्हणाली मग आम्ही चित्र काढत बसलो. कबीरनं बाबाचं बंदुक घेतलेलं चित्र काढलं आणि मी आईचं. बोबो खुप छान चित्र काढतो, त्यानं उडता सुपरमॅन काढला. मग मी बोल्ले की आता तू पण चित्र काढ. तिनं आधी कबीरच्या चित्रात एक चिमणी काढली. ती मस्त बंदुकीच्या टोकावर बसली होती. मग तीच चिमणी तिनं माझ्या चित्रात आईच्या डोक्यावर बसलेली काढली. आई एक्दमच क्युट दिसायलाग्ली. बोबो बोल्ला की सुपरमॅन चिमणीपेक्षा फास्ट असतो म्हणून चिमणी त्याच्या अंगावर बसूच नाय शकत. पण शुभादि एक्दम भारी है. तिनं सुपरमॅनच्या उडणाऱ्या केपला पकडून उडणाऱ्या खुप साऱ्या चिमण्या काढल्या. म्हंजे आता चिमण्याच सुपरमॅनला उचलुन उडत होत्या! मज्जा...<br />मग आम्ही फोनवर गाणं लावून नाचलो. माझी डान्स टीचर सारखी बोल्ते वेन ह्यॅप्पी- डॅन्स, वेन सॅड- डॅन्स. पण मग आमची बॅटरीच खतम झाली. फुस्स्स..मला आता खुपच सॅड वाटलं, असं वाटलं की ही गाडी फुडे जातच नै. आणि आपण आई-बाबांना कधीच भेटणार नै. मला रडू आलं की शुभादिला लगेच कलतं. शुभादि बोल्ली गोष्ट सांगते, लच्छीची. लच्छी? असं काय नाव असतं का? पण गोष्ट एकदम भारी. माझ्यासारखंच नाचणारी मुलगी असते, तिला मोर भेटतो, मग दोघं मिलून नाचतात...मग शुभादी म्हणाली की नंतर मोर नाही आला तरी पण ती लच्छी नाचतच राहाते. ती काही तरी वेगलंच बोलते, म्हणाली की ’बॅटरी खतम झाली तरी चाल्तं, आपण नाचत राहायचं, आपणंच मोर व्हायचं म्हंजे कुणाची वाट बघायचं कामच नाही. पण आपल्याला सगलंच कुटं होता येतं? वाट पाहात आपणच मोर होतो’ आणि मग ती वेगलंच हस्ली. <br />
शुभादिला रडू आलं की मला लगेच कलतं.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
॥ ९ ॥<br />
बगं, मी बोल्ले ना की ही गाडी फुडे जातच नै. रात्रीतून गाडी एक्दम स्टॅच्यु केल्यासारखी फ्रीझ! जग्गी अंकल बोल्ले की काहीतरी तकनिकी खराबी आली आणि दुसऱ्या स्टेशनवरुन नवीन इंजन येईपर्यंत आमची गाडी याच स्टेशनावर फुस्स्स्स. मला जोराचं रडू आलं पण तेव्हढ्यात जग्गी अंकल बोल्ले की खाली उतरुन स्टेशनमधे खेला, ते काय तरी बोलून आमची गाडी पट्कन सुरु करतील. <br />हे स्टेशनतर टॉय स्टेशनसारखं छोटं होतं, मी, बोबो आणि कबीरनं पलायची रनिंग रेस लावली तर आम्हाला साधे २ मिनीटपण नाय लाग्ले...तिथं एक मस्त चमकणारं मशिन होतं. जस्लिन आंटी बोल्ल्या की ते वजनाचं मशिन आहे. आधी कब्यानं पैसे टाकले, फुस्स्स...काहीच नाही झालं मग बोबोनं ट्राय मारला तरी पण <br />स्वप्नात मी घोड्यावरुन आई-बाबाकडे जात होते आणि घोड्याच्या तोंडातून रेल्वेसारखा कू.. कू...असा आवाज येत होता....<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-bmzsHD_l0vs/VxC8qfM0fhI/AAAAAAAACKI/-5dpUYiVQLwLoS9Wv6wn4_K_PjdvMUo8ACKgB/s1600/Maya%2BC8.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="244" src="https://2.bp.blogspot.com/-bmzsHD_l0vs/VxC8qfM0fhI/AAAAAAAACKI/-5dpUYiVQLwLoS9Wv6wn4_K_PjdvMUo8ACKgB/s320/Maya%2BC8.jpg" width="320" /></a></div>
काय नै झालं. मग मी उभं राहून पैसे टाकले तेव्हाचं या दोघांनी मशिनवर जंप मारली...हा हा...खुप सारे लाईट चमकले आणि आतलं चक्रपण फिरलं आणि एक छोटं तिकीट बाहेर आलं. त्यावर लिहीलं होतं वजन: ४७ किलो. या दुष्ट लोकांमुलं माझं वजन ४७ किलो आलं! मला फक्त माझं वजन करुन बघायचं होतं पण कब्या ऎकायलाच तयार नव्हता मग मी एक फाईट दिली, तो रडत शुभादीकडं चाल्ला म्हणून मी त्याला पकडायला त्याच्यावर जंप मारली आणि बोबोनं माझ्यावर. आम्ही पाच मिनीटं खुपच कल्ला केला. तेव्हढ्यात तिकडून एक चिडके दिसणारे काका आमच्यावर वर्डतच आले. बाहर दंगा-अंदर दंगा असं कायसं बोलत ते शुभादिला रागावलेच. मग आम्ही परत डब्यात चढून बसलो. शुभादिनं माझ्या हातातलं वजनच तिकीट घेतलं आणि बाजू पलटून माझ्या हातात देत बोल्ली ’पढो माया मेमसाब’. खुप घाण हॅन्डरायटींग मधे छापलं होतं "आज का भविष्य: आपके प्रियजनोंसे मुलाकात होने का अवसर"<br />
॥ १० ॥<br />
शुभादिनं हलुच हलवलं आणि बोल्ली ’चलो माया मेमसाब’. मला तर झोपेत काहीच कललं नाही. जग्गी अंकलनी आमचं सामान स्टेशनवर ठेवलं होतं आणि बोबो जस्लिन आंटीच्या कडेवर झोपला होता. शुभादिनं कब्याला कडेवर घेतलं होतं. मला तर भितीच वाटली म्हणून मी बोल्ले ’आपली गाडी? जम्मु?? आई बाबा???’ शुभादि बोल्ली की बाहेर एका गावात ब्लास्ट झाला म्हणून आमची गाडी रात्रभर थांबवली होती. पलीकडून काल आमच्यावर वरडलेले काका आमच्याकडंच आले. शुभादि बोल्ली की आता आपण त्यांच्याकडे राहाणार...डेन्जर....पण ते आमचं सामान स्टेशनबाहेर ठेवून चाल्ले गेले. पण ते परत आले आणि आम्हाला सगल्यांना चहा देऊन गेले. ते आज खुपच चांगले वाग्ले...<br />बोबोनं लांबून येणाऱ्या दोन गाड्या बघितल्या आणि बोल्ला की त्या मिल्ट्रीच्या जिप्सी गाड्या आहेत. बोबोला गाड्या खुप आवडतात, तो मोठा झाला की गराजचा बिजनेस करणारै, त्याच्या मामासारखा. पण इथे त्या गाड्यांची इतकी धूल होती की जिप्सीफिप्सी नुस्तं बंडल, बोबो उगीच फेकतोय हे मला कलालं. पण खलंच दोन जिप्सी आमच्या इथे आल्या आणि त्यातून दोन जवान येऊन जग्गी अंकलला सॅल्युट करुन काही तरी बोल्ले. पण मग जादुच झाली. धुलीतून आई-बाबा हसत हसत येताना दिस्ले. ’माया मेमसाब, आज का भविष्य: आपके प्रियजनोंसे मुलाकात होने का अवसर....लक्षात आहे नां?’ हलुच शुभादि माझ्या कानात बोल्ली.... हुर्रे हुर्रे....रस्त्यात प्रॉब्लेम झाला असं जग्गी अंकलनी काल रात्री सांगीतल्यावर आई-बाबा आम्हाला न्यायला इथे आले होते! हुर्रे हुर्रे....कबीर पलत जाऊन आईच्या कडेवर बसला होता आणि बाबानं मला मस्त हवेत उंच उडवलं होतं...<br />गाडीतून जाताना मी आमच्या रेल्वेला बाय केलं आणि कब्या आणि बोबो सोबत जोरात ओरडलो ’हस्ता ला विस्ता’<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-y3lG76xpQZo/VxC8ql0n8oI/AAAAAAAACKI/BLAAYelgZMIK0M8x5O2QNry6tAd7DPkSACKgB/s1600/Maya%2BC9.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-y3lG76xpQZo/VxC8ql0n8oI/AAAAAAAACKI/BLAAYelgZMIK0M8x5O2QNry6tAd7DPkSACKgB/s320/Maya%2BC9.jpg" width="168" /></a></div>
<br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-54006743196023271662016-03-10T07:04:00.002+05:302016-03-10T07:04:58.769+05:30मी रुजेन<br />
मी रुजेन<br />
मावळेन आरश्याच्या काठावर<br />
मलाच मी शरण येईन<br />
<br />
टोचे मारत बांधेन<br />
पुसेन शब्दांच्या पुरत्या मयसभा<br />
स्वतःवरच हसेन<br />
<br />
उदो उदो नाचेन<br />
थबकेन तुझ्या दारावर<br />
कोसळून जाईन<br />
<br />
<br />
झाडातून उगवेन<br />
फुलेन काट्याच्या टोकावर<br />
मी झाड झाड होईनSamvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-7566834084984616242016-02-01T11:07:00.004+05:302016-02-01T11:07:37.944+05:30भिंतीवरोनी कोणी सरसरोनी वेगे गेले<span lang="HI"><br />
वसुंधराबाईंनी भेंडी चिरायला घेतली आणि त्यांची जणू तंद्रीच लागली. भेंडीतून निघणारी चिकट तार त्यांनी बोटांच्या दोन टोकांवर पेलली आणि डोळे बारीक करुन त्या तारेकडे बघताना त्यांच्याही नकळत त्यांचं तोंड सताड उघडं पडलं. शेंबडी भेंडी बघत त्या कितीही वेळ उभ्या राहु शकल्या असत्या, त्यांना दिवसभरात विशेष असं काही काम नसतं. पण समाधीच्या अवस्थेत देखिल त्यांना ’चकचक’ असा आवाज ऎकु आला आणि डोळ्यात अचानक उगवलेली भिती दाबत त्यांनी चौकसपणे स्वयंपाकघरातल्या सगळ्या भिंती निरखुन पाहील्या. ट्युबलाईटवर काळसर चिकटा आला होता, ऑईलपेन्ट लावलेल्या भिंतीवर खरवडलेल्या कोळ्याच्या जाळ्यांचे व्रण ताजेच होते, एक्सॉस्ट फॅनभोवती काळ्यांचे धुळकट कोष नीटसपणे गोळा झाले होते, माळ्यावरच्या तांब्यांच्या भांड्यांवर हिरवट शेवाळं पसरलं होतं, सगळं कसं गेलं कित्येक वर्षं होतं तस्संच होतं पण तो आवाज मात्र नवा होता. पाहाणीच्या दुसऱ्या फेरीत मात्र ट्युबलाईटच्या पातळ पट्टीमागे त्यांना अचानक ’ती’ दिसली- स्तब्ध, भावनाहीन मण्यांसारखे डोळे, आटवलेल्या दुधई रंगात न्हाऊन काढलेली, हातातल्या निबर भेंडीएवढ्याच आकाराची-किळसवाणी पाल. हातातली भेंडी टाकून वसुंधराबाई तश्याच स्वयंपाकघराबाहेर पळाल्या. त्या किंचाळल्याही असतील पण त्यांना ते ऎकु आलं नाही. पलीकडच्या खोलीत बिछान्यात रुजलेल्या रंगरावांनाही ती ऎकु गेली असेल-नसेल पण त्यांना ते सांगता येणं अशक्य होतं. <br />
</span><span lang="HI">रंगराव गेला महिनाभर अंथरुणाला खिळून होते. अर्धांगवायुनं त्यांची अवस्था मेंदूतून सळई खुपसलेल्या बकऱ्यासारखी झाली होती. बुबुळांवर आकार उमटायचे पण त्यांना नाव नसायचं, कानांवर आवाज आदळायचे आणि समुद्राच्या वांझोट्या लाटांसारखे विरुन जायचे. गटाराच्या कडेला वाढणाऱ्या कुत्र्याच्या छत्र्यांसारखी रंगरावांची निव्वळ जैविक वाढ तेव्हढी सुरु होती. <br />
<br />
ठीक होते तेव्हा रंगराव वकिली करायचे, धो धो नसली तरी त्यांची वकिली बरी चालायची. शिवाय पुर्वापार चालत आलेली शेती होती. थोडक्यात चतकोर आकाराच्या शहरात त्यांचं बरं चाललं होतं. अचानक त्यांची अवस्था अशी पाचोळल्यागत झाली आणि ते जणु बिछान्यावर रुजूनच गेले. त्यांचं असं झाल्यानं बाहेरची कामं करायला आताशा शेतीवरचे गडी यायचे, त्यामुळे वसुंधराबाईंच्या आयुष्यात अशी फार काही मोठी उलथापालथ झाली नव्हती. पण आजच्या सारखा प्रसंग ओढावला तर काय करायचं हे मात्र त्यांना उमगत नव्हतं. <br />
<br />
औषधांसोबतच रक्ताभिसरण सुधरण्यासाठी रंगरावांना मालिश करा असं डॉक्टरांनी सांगीतल्यावर कुणी तरी वसुंधराबाईंना सुध्याचं नाव सांगीतलं. सुध्या मुकाट मानेनं बंगल्यातल्या आतल्या खोलीत जायचा आणि रंगरावांना तास-दोन तास मळून आला तसाच वापस जायचा. वसुंधराबाईंनी त्याला कधी धडसा बघितलाही नव्हता. आणि आज<br />
<br />
...हातातली भेंडी टाकून वसुंधराबाई तश्याच स्वयंपाकघराबाहेर पळाल्या.<br />
<br />
रंगरावांच्या खोलीचा दरवाजा अर्धवट उघडा होता. सावळ्या रंगाचा सुध्या एकाग्रतेने रंगरावांच्या अस्ताव्यस्त देहावरुन तेलाने माखलेले हात सटासट फिरवत होता. रंगरावांच्या जवळजवळ निर्वस्त्र देहात आज कोणतीही शरम नव्हती. वसुंधराबाई भिती विसरुन नव्या कुतुहलानं रंगरावांना बघत राहील्या. त्यांचं लग्न झाले तेव्हा त्यांनी सव्वीशी ओलांडली होती आणि रंगराव त्यांच्याहून चांगले दहा वर्षांनी मोठे होते. त्या नात्याच्या घडणावळीतच एक जूनपणा भरला होता. त्यात रंगरावांना शरीराचं म्हणून आकर्षण असं कधी वाटलंच नाही, होती ती नागवेपणाची भिती. लग्नानंतरचे थोडक्यातले शृंगार घुसमटलेल्या कपड्यांआडून काळोखात कसेबसे पार पडायचे. आणि आज, तब्बल सातेक वर्षांनी, वसुंधराबाई रंगरावांचा संवेदनाहीन अनावृत्त देह निःसंकोचपणे न्याहाळत होत्या. त्या बेडौल शरीरावर एखाद्या कुशल वादकासारखी सुध्याची बोटं तालबद्ध फिरत होती. रंगरावांच्या बोंगाळलेल्या शरीरापुढे सुध्या आखीवरेखीव दिसत होता. शरीरपणाचे सारे मायने तरुणपणाभोवती फिरत असतात. वसुंधराबाई नव्या कुतुहलानं सुध्याकडे बघायला लागल्या. सुध्याच्या काळ्यासावळ्या अंगावर बोटभरदेखिल अगोचर चरबी नव्हती. जमिनीतून उगवल्यागत त्याच्या पायांनी त्याचं शरीर भक्कमपणे पेललं होतं. वसुंधराबाईं अधाशी नजरेनं सुध्याकडे बघत राहील्या. आपल्याच शरीराच्या हाका त्यांना नव्याने ऎकु आल्या, कदाचित प्रथमच. वासनांचे लसलसते कोंभ त्वचेतून बाहेर पडतील की काय या भितीनं त्या घाईघाईनं परत फिरल्या. <br />
<br />
अंमळ उशीरानंच डोळा लागल्यानं वसुंधराबाईंची सकाळही उशीराच झाली. डोळ्यात स्वप्नांची कसलीशी गुणगुण घेऊन त्यांनी सुध्यासाठी दार उघडुन ठेवलं आणि बाथरुमच्या उबदार वातावरणात त्या शिरल्या. ’चकचक’ परत तोच आवाज ऎकु आला, स्पष्टच, या वेळी जरा जवळुन. मोठ्या कुतुहलानं त्यांच्याकडे पाहात ती पाल कोपऱ्यातल्या साडीच्या घडीवर उभी होती. समोरच्या दोन पावलांवर किंचीत उभं ठाकल्यासारख्या आवेशात ती पुढची दिशा ठरवत होती. तिच्या पाठीवर टरारुन फुगलेला मणका नुस्ता दुधई नव्हता, तर त्यावर काहीसे काळसर डागही होते. वसुंधराबाईंच्या घशाला कोरड पडली. क्षणभर ती पाल सरसरली तत्क्षणी वसुंधराबाईंनी जीवाच्या आकांतानी बाहेर धाव घेतली. कदाचित त्या ओरडल्याही असतील. नाही तर सुध्याचं नेमकं त्यावेळी तिथं असणं हा एक फडतुस योगायोग असता. <br />
<br />
सुध्यानं लवलवत्या पालीवर भांडंभर गरम पाणी ओतलं तशी ती पुतळ्यासारखी जागीच गोठून गेली. मोठ्या शुरपणे मग त्यानं ती उचलून खिडकीबाहेर बागेत टाकली. वसुंधराबाईंनी शक्यतांना उन्मादांचे पाय लावले. मोठ्या हिंमतीनं त्यांनी अंगावरची वस्त्रमग्न शरम दूर केली. सुध्या गळ्यात अडलेला आवंढा गिळून वसुंधराबाईंना बघत होता. वयानं लहान असला तरी पुरुष होता तो. वसुंधराबाईंनी पुढाकार घेऊन सुध्याला जवळ ओढला तसा तो त्यांच्या शरीराच्या धगीत मवाळपणे वितळत गेला. हातांनी एकेक अंग चाचपताना वसुंधराबाईंनी हलकेच सुध्याच्या अंगावरचे कपडे दूर केले. उघड्या डोळ्यांनी त्यांना एक पुरुष बघायचा होता. सुध्याच्या अनावृत्त शरीराला बघताना नकळत वसुंधराबाईंच्या तोंडून अस्फुट किंकाळी निघाली. त्याच्या काळ्या सावळ्या अंगावर चांदणं पडावं तसे डाग होते, आटवलेल्या दुधई रंगाचे- पालीसारखे लांबडे. त्याचे वळवळणारे हात, डोळ्यातलं भिरभिरेपण सारंच कसं पाली सारखं...लिबलिबीत.... विलक्षण किळस येऊन त्यांनी सुध्याला दूर ढकललं. किती तरी वेळ अंगावर, पाठीवर, मांड्य़ांवर, चेहऱ्यावर सर्वत्र उमटलेले स्पर्श पुसण्याचे त्या निकराने प्रयत्न करत राहील्या. <br />
<br />
कसबसे कपडे चढवून त्या रंगरावांच्या खोलीत पोचल्या. नुक्त्याच बागेत टाकलेल्या पालीसारखे रंगराव पलंगावर निश्चल पडले होते.<br />
<br />
घरभर पालींच्या "चकचक" आवाजाचा नुसता कोलाहल माजला होता.</span><br />Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-79461003334955789272015-10-28T11:41:00.001+05:302015-10-28T11:41:52.812+05:30खुप आवाज आहे..<p dir="ltr">खुप आवाज आहे..</p>
<p dir="ltr">वापरुन गुळगुळीत झालेल्या शब्दांचा.</p>
<p dir="ltr">उडणाऱ्या म्हशींचा थवा</p>
<p dir="ltr">छटाहीन हंबरतो आहे घश्याच्या शिरा ताणून.</p>
<p dir="ltr">व्हॉट्सपच्या ईमोजी</p>
<p dir="ltr">भाषेच्या खांबाला बांधलेल्या शब्दांभोवती</p>
<p dir="ltr">फेर धरुन नाचताहेत भीषण.</p>
<p dir="ltr">बोलण्याची असंख्य साधनं</p>
<p dir="ltr">जमा करुन</p>
<p dir="ltr">एकटा माणूस उभा आहे</p>
<p dir="ltr">बेदम भांबावून.</p>
<p dir="ltr">खुप आवाज आहे..</p>
<p dir="ltr">माझ्या डोक्यात..</p>
<p dir="ltr">खुप आवाज..</p>
<p dir="ltr">खुप..</p>
Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-8126177231338765407.post-18017882713673525672015-10-06T21:57:00.000+05:302015-10-06T21:57:03.444+05:30पुत्र व्हावा ऐसा पढाकू<span lang="HI">ऎसी अक्षरे (२०१५)साठी लिहीलेला हा लेख (<span style="font-family: Mangal;"><span lang="EN">http://aisiakshare.com/node/4133), </span></span><span lang="HI">इथे परत डकवत आहे- </span><br />
<br />
सोप्या गोष्टींबद्दल लिहिणं फार कठीण असतं हे वाक्य अनंत वेळा वाचूनही टोचत नाही, जोपर्यंत ती वेळ तुमच्यावर येत नाही. आज ही वेळ माझ्यावर आणल्याबद्दल संपादकांचे आभार मानावेत की त्यांना बोल लावावेत हा प्रश्नच आहे.<br />
भा. रा. भागवतांची पुस्तकं आनंदानं वाचणं वेगळं आणि त्यांच्या लिखाणाचं तथाकथित मूल्यमापन करणं वेगळं. आज मागं वळून बघताना जाणवतं, की भारांचं स्थान तेच आहे जे आपल्या आवडत्या मावशीचं, दादाचं, आजीचं असतं. तिथं डावं-उजवं करताना मनात एक हळवा कोपरा आधीच तयार झाला असतो. भारांच्या लिखाणाचं मूल्यमापन करताना हा दुसरा अडथळा! असो. प्रयत्न करण्यात फिजूल मुजोरी कशाला?<br />
मराठी साहित्याच्या मर्यादित परिघात आपण असंख्य वर्तुळं आखून ठेवली आहेत; विविध साहित्यप्रकार (कथा, कादंबऱ्या, कविता, लघु-दीर्घ कथा, कविता, प्रवासवर्णनं, इ. इ.) हे सर्वात मोठं क्लस्टर. त्यातही आपण दलित-बहुजन-ब्राह्मणी, शहरी-ग्रामीण, पुरुष-महिला, प्राचीन-अर्वाचीन, पश्चिम महाराष्ट्रातलं-विदर्भाकडचं-वऱ्हाडी-मराठवाडी-खानदेशी, बालसाहित्य-कुमारसाहित्य-मोठ्याचं साहित्य, गंभीर-विनोदी-शृंगारिक अशी असंख्य डबकी तयार करून ठेवली आहेत.<br />
त्यांतला सर्वांत दुर्लक्षित वर्ग म्हणजे बाल/कुमार साहित्य. ना समीक्षकांनी याची कधी फारशी दखल घेतली, ना गंभीर वाचकांनी. 'मुलांचं साहित्य... त्यात बोलण्यासारखं काय असतं?' हा जो आविर्भाव आपण सगळ्यांनीच बाळगलेला असतो, त्यामुळे राजा मंगळवेढेकर, साने गुरुजी, ना. धों. ताम्हनकर, भा. रा. भागवत, विंदा करंदीकर, सुमती पायगांवकर, लीलावती भागवत, आत्ताचे माधुरी पुरंदरे, दिलीप प्रभावळकर (आणि इथे उल्लेख नसलेली असंख्य नावं) यांच्या लिखाणाचा विशेष गंभीरपणे अभ्यास केला गेला नाही. भारांच्या बाबतीत बोलायचं झालं, तर ज्या काळात, ज्या संख्येनं आणि ज्या दर्जाचं लिखाण त्यांनी केलं, त्याला खरं तर तोड नाही. ज्यूल व्हर्नच्या कादंबऱ्यांचं भाषांतर असो, शरलॉक होम्सचं भाषांतर असो, हॅरी पॉटरचा बाबा शोभेल असा फाफे असो किंवा पुस्तकी किडा बिपिन बुकलवार असो; त्यांचं लिखाण प्रवाही, भाषांतर नैसर्गिक आणि भाषा वाचकाच्या वयोगटाला साजेशी होती. त्यांच्या दोन मानसपुत्रांपैकी फाफे निर्विवादपणे वाचकांचा सर्वात लाडका होता. फाफे स्वतःच त्याच्या साहसकथांचा नायक होता. पण दुसरी वल्ली - बिपिन बुकलवार, पुस्तकांवर प्रेम करणाऱ्या प्रत्येकाला नक्कीच तेव्हढीच जवळची वाटते हेही खरंच. <br />
<div style="text-align: center;">
<img src="http://aisiakshare.com/files/brb/Bipin/BipinMum.jpg" width="400" /></div>
<span style="color: white;">.</span><br />
तर या पढाकू मुलाची ही 'किंचितकुंडली'...<br />
बिपिन बुकलवारबद्दल लिहिण्याआधी, मुलं काय वाचतात, याबद्दल आपल्याला थोडासा विचार करावा लागेल.<br />
बाल ते कुमार हा वयोगट सर्वसाधारण २ ते १८ वर्षं अश्या सोळा वर्षांमधे विभागला गेला आहे. या सोळा वर्षांमधे वाचनाच्या आवडी कशा बदलतात हे मांडण्याचा प्रयत्न या चित्रातून केलेला आहे. ही मांडणी कुठल्याही अभ्यासावर केलेली नाही, तर ती निरीक्षणावर आधारित आहे. शिवाय काळानुरूप यातली काही निरीक्षणं बदलतील किंवा बदललेली असतील. २ ते ६ या वयोगटातल्या मुलांना गोष्टी 'सांगितल्या' तरच त्यांना त्यांचं आकलन होऊ शकतं. त्या अर्थानं ते वाचक कमी आणि श्रोते जास्त असतात. पालक मुलांच्या वाचनासाठी कशी वातावरणनिर्मिती करतात (त्यांचं स्वतःचं वाचन, घरामधलं पुस्तकांचं स्थानं, पुस्तकांची खरेदी, इ.) यावर, भविष्यात हे श्रोते वाचन हा छंद म्हणून जोपासतील का, हे बर्याच अंशी अवलंबून असतं. ६ ते ८ वर्षं या वयोगटातल्या मुलांना जर वाचनाची आवड निर्माण झाली, तर ती छोट्या छोट्या गोष्टी स्वतः वाचू शकतात आणि ती खऱ्या अर्थानं वाचकाच्या भूमिकेत शिरतात. या वयोगटातल्या मुलांसाठी पुस्तकांची आणि विषयांची निवड बहुदा पालक मंडळीच करतात. नवव्या वर्षानंतर वाचणारी मुलं 'स्वतंत्र वाचक' या भूमिकेत अधिक ठामपणे शिरलेली असतात. आपल्याला काय वाचायचं आहे, आपल्याला काय आवडतं याच्या निवडीचा आत्मविश्वास त्यांच्यामधे निर्माण होतो. <br />
<div style="text-align: center;">
<img src="http://aisiakshare.com/files/brb/Bipin/BipinGraph.jpg" width="600" /></div>
आता या चित्राकडे जरा नीट बघितलं, तर असं लक्षात येईल की सर्वसाधारण ९ ते १८ वर्षं या सर्वात मोठ्या कालावधीच्या वयोगटामधे धाडस, पराक्रम, रहस्य, गूढ या जॉनरचं वर्चस्व आहे (हा कदाचित थोडा पुरुषी दृष्टिकोन असू शकेल!). गंमत म्हणजे इंग्रजी पुस्तकांच्या बाबतीतही सर्वसाधारणपणे हाच साहित्यप्रकार जास्त 'चालतो'. या प्रकाराचं गारूड वाचकांवर दीर्घ काळ, पिढ्यानंपिढ्या चालत आलेलं आहे. या गोष्टींचे नायक एका अर्थानं कालातीत असतात. या नकाशावर आपण आपले लेखक मांडले तर असं लक्षात येतं, की भारांनी मुख्यतः या वयोगटासाठीच आणि याच जॉनरच्या गोष्टी लिहिल्या. भारांच्या नायकांची मोहिनी मराठी वाचकांवर प्रदीर्घ काळ रेंगाळण्याचं हे एक कारण. <br />
बिपिनच्या बालमित्रांना तो ज्या गोष्टी सांगतो, त्या याच प्रकारात मोडणाऱ्या होत्या. पण एक फरक असा की त्या ६ ते ८ वर्षं या वयोगटातील मुलांनादेखील समजण्याजोग्या होत्या.<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>पात्रं</b></i><br />
बिपिन बुकलवारच्या पुस्तकांचं स्वरूप हे 'कुणीतरी सांगितलेल्या गोष्टी' (असॉर्टेड गोष्टी) असं आहे. जेव्हा एक संदर्भबिंदू तेवढा पक्का असतो आणि इतर रचना विसविशीत असते, तेव्हा ही पद्धत वापरलेली दिसते. उदा. विक्रम-वेताळाच्या गोष्टी, सत्यनारायणाच्या गोष्टी, अरेबियन नाईट्स, इत्यादी. बिपिन आणि विजू-मोना हे एवढेच काय ते भारांनी ठरवलेले संदर्भबिंदू आहेत. त्यात बिपिन हा गोष्ट सांगणारा आणि विजू-मोना हे गोष्ट ऐकणारे, अशी रचना आहे. या तिघांबद्दल ठामपणे काही सांगणं थोडंसं कठीण आहे. 'भारा' ती पार्श्वभूमी तयार करत नाहीत. बिपिन कुठून आला, कुठे राहतो, विजू -मोनाशी त्याचं नेमकं नातं काय आहे, हे त्यांनी वाचकांवर सोडलेलं आहे. विजू-मोना ही जुळी देशपांडे भावंडं बिपिनच्या शेजारी राहतात हे नक्की. बिपिन कुठेतरी कॉलेजमधे जात असावा, बहुधा पदवीच्या दुसऱ्या वर्गात वगैरे, आणि त्याला विविध विषयांमधे रस असावा. त्याचं वाचन चौफेर आणि जबरदस्त आहे हे नक्की. विजू-मोना ही मराठी माध्यमातली आणि नुकतंच इंग्रजी येऊ लागलेली पाचवी-सहावीतली मुलं असावीत असा सावध अंदाज बांधता येतो. <br />
जेव्हा लेखक पात्राधारित पुस्तकांची मालिका तयार करतो, तेव्हा त्या पात्रांना पार्श्वभूमी असेल तर वाचक नकळत त्या रचनेत सामील होऊन जातो. पण, हे फाफेच्या बाबतीत जसं होतं, तसं बिपिनच्या बाबतीत होत नाही. अर्थात असोर्टेड गोष्टी असं त्यांचं स्वरूप असल्यानं त्यानं फारसं नुकसान होत नाही. पात्राधारित पुस्तकांची मालिका जेव्हा तयार केली जाते, तेव्हा एक तर कालनिरपेक्ष सलगता (कंटीन्यूटी) किंवा काळानुरूप पात्रांची वयं, आजूबाजूची बदललेली परिस्थिती ही पुस्तकांत क्रमाने दाखवणं आवश्यक असतं (आठवा - हॅरी पॉटर). बिपिनच्या गोष्टींमधे बहुसंख्य पुस्तकांमधे कालनिरपेक्ष सलगता (कंटीन्यूटी) असली, तरी विजू-मोनाचे संवाद क्वचित त्यांच्या वयात होणारी स्थित्यंतर दाखवतात. 'पळालेला चोर', 'म्हातारी नवरी' आणि 'पिप' या गोष्टींत विजू छोटा आहे, तर 'सिग्नलमनचा गुन्हा' या गोष्टीत विजूची जुळी बहीण मोना ही 'गार्की' या रशियन लेखकाचा संदर्भ देते; मग तिचं वय काय? (दोन्ही उदाहरणं 'पुत्र असावा ऐसा गुंडा'मधून). <br />
प्रश्न असा आहे, की हे निरीक्षण बरोबर असेल तर त्यानं वाचकाचा रसभंग होतो का? निदान माझं उत्तर तरी 'नाही' असंच आहे. जेव्हा आपण चित्रकलेतल्या क्युबिझमप्रमाणे विविध कोनांतून या पुस्तकांची चिकित्सा करतो, तेव्हाच असं काहीसं निरीक्षण संभवतं. अभ्यासासाठी, समीक्षेसाठी वाचणाऱ्या प्रौढ वाचकाला हे प्रश्न पडण्याची शक्यता जास्त. आनंदासाठी वाचणाऱ्या लहानग्यांचा सारा रस बिपिनच्या नव्या गोष्टीत तेवढा असतो हे नक्की!<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>भाषा आणि शैली</b></i><br />
माझ्या मते योग्य साहित्यप्रकाराची निवड, कथाबीज आणि ते फुलवत नेण्याची हातोटी हे भारांच्या लेखनाचं ५०% यश असेल, तर उर्वरित ५०% यशाचं श्रेय त्यांच्या भाषेला आणि शैलीला द्यायला हवं. आपण ज्या वयोगटासाठी लिहितो आहोत, तो कोणती आणि कशी भाषा बोलतो याचं पूर्ण भान भारांना असावं. गोष्ट सांगताना बिपिन अकृत्रिम बोली भाषा वापरतो. तो उगाच प्रत्येक इंग्रजी शब्दांचं भाषांतर करत बसत नाही. त्यामुळे गोष्टीचा प्रवाह कुठे थांबत नाही, उदा. वॉचमन, सर्टिफिकेट, केबिन हे शब्द बिपिनच्या गोष्टीत सर्रास आढळतात. मुलांच्या पुस्तकात काय भाषा वापरावी, याचे हल्ली बरेच अलिखित नियम असतात. ते भारांच्या काळात नसतील, पण त्यामुळे बिपिनचे डाकू सहगत्या 'बदमाष', 'हलकट' या शिव्या देतात, त्यांना रक्ताच्या उलट्या होतात, ते एकमेकांचे मुडदे पाडतात... सर्वसाधारणपणे १२-१४ वर्षाच्या मुलांकडे इतपत शब्दसंपत्ती आणि अंगभूत शहाणपणा नक्कीच आलेला असतो. भारा हे न करते, तर बिपिनच्या गोष्टींमधले डाकू मिळमिळीत, तकलादू, पुठ्ठ्याचे वाटले असते. थरारकथांमध्ये सतत काहीतरी घडत राहण्याची गरज असते. मुलांसाठी अश्या कथा लिहिताना थरारक घटनांचा अतिरेक होणार नाही आणि गरजेपेक्षा तसूभरही जास्त हिंसाचार त्यात येणार नाही, याची 'भारा' पुरेपूर काळजी घेतात. या कथा वाचताना उसळणारं रक्त काबूत ठेवण्यासाठी ते अत्यंत कौशल्यानं विनोदाचा मर्यादित वापर करतात. केवळ बिपिनच नव्हे, तर विजू-मोना हीदेखील नर्मविनोदी कोट्या करतात. 'चल रे तट्टा टुणुक टुणुक' या गोष्टीमध्ये अगदी छोटासा विजूदेखील म्हणून टाकतो, "ऐटीची छान फैटी झाली!" किंवा मौसा नावाच्या माणसाबद्दल बोलताना मोना म्हणते, "मौसा म्हणजे मनीमावशीचा नवरा?"<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>भारांचा विनोद</b></i><br />
हा एक वेगळा विषय आहे. तो निरागस अतिशयोक्तीतून फुलतो. "ह्यॅ… असं कुठं होतं असतं का?" म्हणणाऱ्यांनी त्याच्या वाटेला जाऊ नये. 'अगडबंब मंडळाच्या गोष्टी'मध्ये सहा गोष्टी आहेत. प्रत्येक कथेची पार्श्वभूमी वेगळी असली, तरी एखाद-दुसरी कथा वगळल्यास साऱ्या भारताबाहेर घडणाऱ्या अतिशयोक्त गोष्टी आहेत. त्यांत जो विनोद आहे, तो कृतीतून घडणारा आहे, पण म्हणून तो हिणकस आणि अंगाशी झोंबणारा नाही. उदाहरणार्थ, 'सहा मूर्ख - महामूर्ख'मधली उडी मारून पॅन्ट घालण्याची कृती किंवा तलावातून चंद्र उपसण्याचा प्रसंग. <br />
मराठीतले बरेच विनोदी लेखक येणाऱ्या काळात कालबाह्य होतील, कारण त्या विनोदाला प्रासंगिक, सांस्कृतिक आधार आहे. बदलत्या काळानुसार नव्या पिढीला या विनोदांमागचे संदर्भ कळणार नाहीत आणि ते लेखन केवळ इतिहास म्हणून उरेल. पण भारांच्या विनोदाची जातकुळी त्यातली नाही. एकतर तो मुलांना डोळ्यासमोर उभा करता येणारा, कृतीतून घडणारा, विनोद आहे. मर्यादित आहे, पण जास्त टिकाऊ आहे. किंवा तो भाषिक गंमती करणारा विनोद आहे. उदाहरणार्थ, 'अगडबंब मंडळाच्या गोष्टी'मधल्या पात्रांची ही नावं बघा. लंगडणार्या माणसाचं नाव 'तंगडोबा दौडे', जमिनीला कान लावून ऐकणार्या बुवाचं नाव 'काका कर्णे', थंडपणे हालचाली करणार्या माणसाचं नाव 'बाबू बर्फे', नेमबाज माणसाचं नाव 'बंदूकराव नेमे', जोरदार फुंकर मारून झाडाची फळं पाडणार्या बुवाचं नाव 'चक्रदेव फुंकरे'... किंवा त्यातला हा संवाद बघा - "आता तर राजानं बक्षीसच लावलंय म्हणे. हणगूबाई हडळीबरोबर धावून जो कुणी रेस जिंकील त्याला <b>मोतंभर पोहरा</b> बक्षीस?" "मोतंभर पोहरा नाही, पोहरा घेऊन विहीर का उपसायचीय? <b>पोतंभर मोहरा</b>!" अनुप्रास वापरून केलेली गंमत नि अक्षरांचा थारेपालट करून आणलेली धमाल हा त्यांचा लाडका विनोदप्रकार.<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>कथांचं स्वरूप आणि जागतिक स्थित्यंतरं</b></i><br />
बिपिनच्या बऱ्याचशा गोष्टी भाषांतरित वाटाव्यात, इतपत वेगळ्या पार्श्वभूमीवरच्या आहेत. तो समुद्री चाच्यांच्या, क्रूर डाकूंच्या गोष्टी सांगतो. त्याच्या काही गोष्टी चिनी दंतकथा असतात, तर काही गोष्टींना इतिहासाची पार्श्वभूमी असते. अनेक गोष्टींमधे भौगोलिक संदर्भ असतात, चपखलपणे दडवलेले नीतिमत्तेचे पाठ असतात, संवाद आणि वर्णन यांचा योग्य समतोल असतो. पण- पण या गोष्टी एक-दोन दशकं जुन्या वाटतात. मराठीत फक्त लेखनावर जगणारे लोक कमी होते/आहेत. त्यांच्या अनुभवाचं संचित हे सुगीच्या काळात जीवनावश्यक गोष्टींची तरतूद करुन ठेवणाऱ्या मुंगीसारखं असतं. उद्याची पर्वा न करता आलेला दिवस, अनुभव बेडरपणे पचवण्याची नाकतोड्याची जिगर मुंग्यांमधे नसते. <br />
भारांसकट खूपसे मराठी लेखक त्यांच्या सुवर्णकाळाचं आणि त्याच्याशी निगडित असलेल्या 'इको-सिस्टिम्स'चं (भाषा, नीती-अनीतीच्या कल्पना, भौगोलिक संदर्भ इत्यादी) प्रतिनिधित्व करत असतात, हे गृहीतक मानलं, तर बिपिनच्या गोष्टींमधले संदर्भ जुने का असतात याचा उलगडा होतो. याउलट पूर्ण वेळ कलावंतांकडे समाजात होणारे बदल निवांतपणे टिपण्याची मोकळीक असते (क्षमता आणि इच्छा असेलच असे नाही). अशा कलावंतांच्या कलाकृती काळाशी सुसंगत राहण्याची शक्यता जास्त असते, उदाहरणच द्यायचं झालं तर पाब्लो पिकासोचं देता येईल. भारा १९१० मध्ये जन्मले आणि आणि त्यांनी त्यांच्या नव्हाळीच्या काळानंतर, म्हणजे त्यांच्या सत्तरीत, बिपिनच्या गोष्टी लिहिल्या. हा पूर्ण काळ ते लेखक नव्हते. हे त्रैराशिक सोडवलं, तर असं दिसतं की भारांनी सर्वसाधारणपणे १९२५ ते १९५५ या काळात मराठी मध्यमवर्गीय समाजाशी सुसंगत असलेल्या गोष्टी बिपिनच्या माध्यमातून सांगितल्या असाव्यात. अर्थात असा सावध अंदाज. <br />
पण ते असो. ८०च्या दशकात जागतिक बाल-कुमार वाङ्मयात तरी नक्की काय घडत होतं?<br />
१९७९-८० च्या आसपास भारांनी जेव्हा या कथा लिहिल्या, तेव्हा इंग्रजीमधल्या बालवाङमयाचा चेहरा बऱ्याच अंशी बदलेला होता. ९ ते १२ वर्षं या वयोगटातल्या मुलांच्या साहसकथा जास्त वास्तववादी झाल्या होत्या, रहस्यकथा सौम्य झालेल्या होत्या; कल्पनाशक्तीचा आविष्कार वेगळ्या पातळीवर जाऊन प्राणी, झाडं यांचा मुलांशी संवाद झालेला दिसत होता; भाषेच्या बाबतीत सजगता आली होती. 'डॉक्टर दे सोतो', 'फ्रॅन्क्लीन इन द डार्क', 'दी आयर्न मॅन', 'इंडिअन इन दी कबर्ड' ही त्या काळाच्या सुमारास आलेली पुस्तकं या बदलाची साक्ष देतात.<br />
दरम्यानच्या काळात, १२ ते १८ वर्षं या वयोगटासाठी जागतिक साहित्यात एक नवीन क्लस्टर तयार झालं होतं. पौगंडावस्थेतल्या मुलांच्या या वेगळ्या साहित्यविश्वाला आता 'यंग-अडल्ट' किंवा 'कुमारसाहित्य' असं म्हटलं जातं. १९७०-८० चं दशक हे 'यंग-अडल्ट' साहित्याचा सुवर्णकाळ आहे असं मानलं जातं. 'अॅनी ऑन माय माईंड' (समलैंगिक संबंधावर आधारित), 'सीक्स मन्थ्स टू लीव्ह' (कॅन्सरशी लढा), 'एव्हरीवन्स पॅरेन्ट्स सेड येस', 'धिस प्लेस हॅज नो अॅटमॉस्फीअर' (२०५७ मध्ये घडणारी गोष्ट), 'दी वुमन हु राईड्स लाईक अ मॅन' ही यंग-अडल्ट' साहित्यामधली काही दादा पुस्तकं. त्यांच्या नावांवरूनदेखील विषयांमधली गुंतागुंत लक्षात यावी! आणि हे कधी? जेव्हा बिपिन 'दर्यावर्दी डाकू'सारख्या चाच्यांच्या गोष्टी सांगत होता, तेव्हा. तेव्हा इंग्रजी 'यंग-अडल्ट' वाङमयात स्वतःची ओळख, मानसिक तणाव, कौटुंबिक उलथापालथी, मुलांमधली दादागिरी (बुलीईंग) हे विषय हाताळले जात होते. <br />
विजू-मोना ही मुलं ११-१२ वर्षांची असली तरी ती 'यंग-अडल्ट फिक्शन'च्या या बदललेल्या सुरापासून प्रचंड दूर दिसतात. मर्यादित भवतालामुळे (एक्सपोजर) असेल, वैयक्तिक आवडीनिवडींमुळे असेल किंवा सांस्कृतिक मर्यांदांमुळे असेल; पण भारांचा हा मानसपुत्र मध्यमवर्गीय मराठी घराला पेलतील अशाच गोष्टी सांगत राहिलेला दिसतो.<br />
८०च्या दशकाच्या उत्तरार्धात शहरांमधून (आणि त्यानंतर वेगानं निमशहरांतून आणि गावांतूनही) इंग्रजी माध्यमाच्या शाळा चांगल्याच रुजायला लागल्या होत्या. या माध्यमातून शिकणाऱ्या वाचकांना 'चॅप्टर बुक्स'चे (७-९ वर्षांच्या मुलांना चित्ररूप गोष्टी बालीश वाटतात. पण औपचारिक भाषेतल्या गोष्टी बोजड वाटतात. म्हणून त्यांच्यासाठी बोली भाषेतच 'चॅप्टर्स' (प्रकरणं) पाडून पुस्तकं लिहिली जातात. त्यांना 'चॅप्टर बुक्स' म्हणतात), 'यंग-अडल्ट फिक्शन'चे जागतिक संदर्भ उपलब्ध होते. <br />
म्हणून मग बिपिनच्या गोष्टींमधे याचं प्रतिबिंब पडायला हवं होतं का? त्यानं बिपिनचे संदर्भ कालानुरूप राहिले असते का? की आज आपण अल्लादीनची, तेनालीरामाची एका काळात गोठून राहिलेली गोष्टही चवीने ऐकतो, तशी बिपिनची अजिबात संदर्भ न बदललेली गोष्ट उद्याही ऐकू? <br />
कालौघात टिकलेल्या गोष्टी जश्याच्या तश्या राहिल्या, तर त्यांना हळूहळू अभिजात वाङ्मयाचं (क्लासिक्सचं) रूप यायला लागतं आणि त्या स्मरणरंजनाच्या आधारानं तगून राहातात. उदा. अकबर-बिरबल किंवा इसापच्या गोष्टी. त्याच गोष्टींना कालौघात नवे अर्थ प्राप्त झाले, तर त्या करमणुकीच्याही पल्याड जातात. त्यांची मिथकांकडे वाटचाल सुरू होते. <br />
बिपिनच्या गोष्टी या प्रकारात मोडणाऱ्या नव्हेत. मराठी पुस्तकं वाचणारी पिढी आहे, तोवरच बिपिनच्या गोष्टी वाचल्या जातील. अभिजात वाङ्मयात मोडण्यासाठी त्यांना कालच्या-आजच्या १-२ पिढ्यांची पुण्याई पुरेशी नाही, हे दुर्दैवी सत्य आहे. <br />
बिपिनच्या गोष्टींमधून बदलत्या साहित्यिक प्रवाहाचं प्रतिबिंब पडतं, तरीही कदाचित कुमार साहित्याची अधिक गंभीरपणे दखल घेतली गेली असती. येणाऱ्या लेखकांनी करमणुकीपल्याडच्या किंवा निदान वास्तवाजवळच्या गोष्टी लिहिल्या असत्या, तर कदाचित मुलांचे प्रश्न, त्यांची मानसिक जडणघडण, तंत्रज्ञानाचे त्यांच्या जीवनावर होणारे परिणाम, आकुंचित झालेली कुटुंबव्यवस्था हे विषय गोष्टींमधे आलेही असते. <br />
या कदाचिताला अंत नाही. पण दुर्दैवाने आजही मराठीत हा साचा कणखरपणे कुणी मोडलेला दिसत नाही.<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>आज आणि उद्या</b></i><br />
'बिपिन बुकलवार आज असता तर…' हा कल्पनाविस्तारासाठी छानच विषय आहे. जगाची अफलातून उलटापालट झाली आहे. लहान मुलांसाठी लिहिलेल्या 'हॅरी पॉटर' आणि 'गेम ऑफ थ्रोन्स'सारख्या गोष्टी मोठी माणसं आवडीनं वाचताहेत. 'काईट रनर'सारख्या मोठ्यांच्या वाङ्मयात लहान मुलांचं विश्व चितारलं जातं आहे. रुबिक क्यूब विस्कट्वून सुंदर असं नक्षीकाम करावं तसं गोष्टींचे विषय, वाचकांचं वय, गोष्टींचे सरळसोट अर्थ आणि शब्दांच्या त्वचेखाली लपलेले अर्थ, यांची सरमिसळ होऊन नवी परिमाणं लाभलेल्या देशोदेशीच्या गोष्टींचा खजिना आज बिपिनला केवळ एका क्लिकच्या अंतरावर उपलब्ध आहे.<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>आज बिपिन असता तर?</b></i><br />
<div style="text-align: center;">
<img src="http://aisiakshare.com/files/brb/Bipin/BipinTicketBW.jpg" width="600" /></div>
<span style="color: white;">.</span><br />
(पण विजू-मोनाला बिपिन हवासा तरी असता का? त्यांना 'ऑडिओ-बुक'मुळे एक यांत्रिक बिपिन बुकलवार भेटता. कानात बोंडूक घालून अल्लादीनच्या दिव्यासारखं किंडलचं बटन घासलं की बिपिन नावाचा यक्ष हजर!) बिपिन आज असता, तर मोना-विजूंच्या 'मॅड्च्याप' वेळापत्रकापुढे तो कदाचित हताश झाला असता. कदाचित इंटरनेटमुळे उपलब्ध असलेल्या स्वस्त करमणुकीपुढे त्याचा निभावही लागला नसता. किंवा गोष्टींमधली हरवत जाणारी निरागसता बघून तो अवाकही झाला असता.<br />
किंवा नाहीही...<br />
कदाचित संगणकावर हजारो भाषांमधल्या गोष्टींचा खजिना उपलब्ध असलेला बघून त्याला हर्षवायूही झाला असता. दुर्मीळ पुस्तकांसाठी रद्दीवाल्याचं दुकान पालथं घाणाऱ्या बिपिननं एखाद्या चोरट्या साईटवरून पायरेटेड पुस्तक उतरवून घेतलं असतं का? कदाचित. शेवटी पुस्तकांचा मोह फार वाईट! पण भारांची मुलं 'अच्छे बच्चे' होती. मला नाही वाटत, त्यानं तसं काही केलं असतं. तो नक्कीच 'प्रोजेक्ट गुटनबर्ग'सारख्या प्रकल्पात सामील झाला असता आणि त्यानं दुर्मीळ पुस्तकांचं डिजीटलायजेशन करवून घेतलं असतं. <br />
त्यानं विजू-मोनाला या सगळ्या गोष्टी नक्की सांगितल्या असत्या. <br />
या साऱ्या शक्यता आजचं वास्तव आहेत. मुलांना बिपिन बनून गोष्टी सांगणं ही त्यांना बुक-लव्हर बनवण्याची पहिली पायरी आहे. अशी काही पढाकू मुलं उद्या लिहिती झाली तरच भारांच्या बिपिनचं गोष्ट सांगणं सुफळसंपूर्ण होईल. <br />
-----<br /><span style="color: #9999cc;">(चित्रे: जालावरून साभार)</span> <br />
-----<br /><span style="color: white;">.</span><br /><i><b>संदर्भ:</b></i><br />
मुंबईला चक्कर<br /> अक्काचे अजब इच्छासत्र<br /> साखर सोंड्या<br /> थॅंक्यू मिस्टर शार्क<br /> जुनाट भावलीची भन्नाट कथा<br /> दुर्मिळ तिकिटाची साहसयात्रा<br /> दर्याई डाकू शार्की<br /> सिंकदरचा बिलंदर कुत्रा<br /> कॅप्टन किडचा खजिना<br /> पुत्र असावा ऐसा गुंडा<br /> डर्याई डाकूच्या गोष्टी<br /> अगडबंब मंडळाच्या गोष्टी<br /> ढोरगावचा चोर<br /> डाकू बनला डिटेक्टिव्ह<br />
<a href="https://www.ideals.illinois.edu/handle/2142/7052" title="https://www.ideals.illinois.edu/handle/2142/7052">https://www.ideals.illinois.edu/handle/2142/7052</a><br /><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_children's_literature_writers">http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_children's_literature_writers </a><br /><a href="https://www.goodreads.com/genres/childrens?original_shelf=children-s" title="https://www.goodreads.com/genres/childrens?original_shelf=children-s">https://www.goodreads.com/genres/childrens?original_shelf=children-s</a><br /><a href="http://www.goodreads.com/list/show/24589.Favorite_Children_YA_books_from_the_70_s_80_s_and_earlier_" title="http://www.goodreads.com/list/show/24589.Favorite_Children_YA_books_from_the_70_s_80_s_and_earlier_">http://www.goodreads.com/list/show/24589.Favorite_Children_YA_books_from...</a><br /><a href="http://childrensbooksguide.com/top-100" title="http://childrensbooksguide.com/top-100">http://childrensbooksguide.com/top-100</a><br /><a href="http://www.whatdowedoallday.com/2012/11/classic-childrens-books-1980.html" title="http://www.whatdowedoallday.com/2012/11/classic-childrens-books-1980.html">http://www.whatdowedoallday.com/2012/11/classic-childrens-books-1980.html</a></span>Samvedhttp://www.blogger.com/profile/09849769531937726508noreply@blogger.com0